V kráľovstve kráľa Jána pomáha dobrou radou starý radca Sebastián. A je tam tiež veselý šašo Jašo. Títo dvaja sú dobrí kamaráti.No stane sa,že chamtiví šľachtici nie sú spokojní s radami dobrého Sebastiána, a tak ho začnú pred kráľom ohovárať. Kráľ im neverí a pýta sa na názor svojho šaša, no ten (podplatený šľachticmi) dá šľachticom za pravdu. A tak kráľ Ján vyženie Sebastiána z kráľovstva. Po čase Jaša začnú prenasledovať výčitky svedomia a prizná sa kráľovi. Ten mu odpustí, no je veľmi smutný. Pýta sa sám seba: Čo je to za zvláštnu moc,ukrytú v zlate, ktorá núti robiť ľudí také veci? A tak sa rozhodne vydať do sveta, a nájsť kráľovstvo, kde žijú šťastní ľudia,ktorí nedovolia zlatu aby im svojim leskom zmenilo charakter. Jedného dňa príde do kráľovstva v ktorom kráľ zakázal ľuďom snívať. Až keď mu kráľ Ján povie, že mal sen, v ktorom mu neznámy starec vyjavil, že pod starým stromom nájde zlato, zruší svoje roz hodnutie, lebo chce, aby ľudia snívali a pomohli mu tak nájsť zlatý poklad. A tak kráľ Ján smutný putuje ďalej a hľadá šťastné kráľovstvo. Prvá časť pôvodného televízneho rozprávkového triptychu o kráľovi Jánovi, ktorý sa vydá do sveta, aby poznal, prečo ľudia podliehajú moci peňazí a nedokážu sa tešiť zo skutočných životných hodnôt.
V druhej časti nášho rozprávania príde kráľ Ján do kráľovstva kráľa Barnabáša, ktorý sa bojí starnúť ,a preto vo svojom kráľovstve nechal zasatviť čas na všetkých hodinách. Je však vášnivý šachista, a tak mu Ján navrhne, aby si spolu zhrali. Ibaže pri hre Ján naschvál dlho rozmýšľa, čo Barnabáša veľmi znervózňuje. Ján sa ohradí, že to je predsa jedno, ako dlho premýšľa, keď tu nemajú čas. Keď hral v susednom kráľovstve, tam to bolo celkom iné. Tam musel za každú minútu rozmýšľania zaplatiť zlatý dukát. Kráľ Barnabáš spozronie. Takto by sa predsa mohol stať boháčom! A tak zruší nezmyselný zákon a v kráľovstve opäť môžu tikať hodiny. Iba kráľ Ján je smutný. Stále nenašiel šťastné kráľovstvo, a tak musí putovať ďalej.
V tretej časti príbehu príde kráľ Ján do kráľovstva, v ktorom sa zdá, že je všetko v poriadku. Ľudia sa nikam neponáhľajú, ba dokonca sa na seba aj usmievajú! A tak kráľ Ján urobí pokus. Položí na zem zlatý dukát a čaká. O chvíľu sa pri minci pristavia dvaja urodzení páni a o chvíľu príde aj tretí. Ten si všimne mincu a zohne sa po ňu, akoby mu páve vypadla z vrecka. No vtedy sa ohradia tí dvaja, že to je ich dukát! Strhne sa zvada a kráľ Ján znechutene odíde do hostinca, aby sa ukryl pred ľudskou chamtivosťou, ale aj pred letnou búrkou, ktorá sa práve spustila. Vtedy si všimne malého chlapca, ktorý sa smutne díva na zamračenú oblohu. Podíde k nemu a dáva mu zlatý dukát. Chlapec ho nechce prijať. Na otázku, že prečo, odpovie veľmi jednoducho. Kvôli zlatu ešte slnko z mrakov nevyjde. A tak kráľ Ján pochopí, že nie v zlate, ale v ľuďoch sa ukrýva zloba, a že krásu sna, nádheru fantázie a radosť z práce si nikto za žiadne zlato nekúpi.
Zdroj: RTVS
