Ivan Pyrjev

Ivan Alexandrovič Pyrjev 17.11.1901 Kameň na Obe, Altajská oblasť – 7.2.1968 Moskva Ruský režisér, Národný umelec ZSSR, Laureát rôznych ocenení. V r. 1923 ukončil štúdium na hereckom oddelení GEKTEMAS-a. Hral v Robotníckom divadle Proletkultu a v Divadle Mejercholda a v r. 1925 začal svoju prácu pre film. Stal sa jedným z najznámejších ruských režisérov komických filmov. Okrem toho veľa pracoval na sfilmovaní diel Dostojevského. Zomrel pri natáčaní „Bratov Karamazovcov“.. Jedným z hlavných kritérií pre neho bola láska divákov. Celý život sa snažil tvoriť jednoduché ľudské filmy. Nečudo, že vďaka tomu sa stretával s veľkým ohlasom u divákov. No bolo treba najskôr dokázať, že sovietsky divák potrebuje komédiu. V r. 1929 natáča prvú komédiu „Cudzia žena“. Po natočení niekoľkých drám sa zameriava na veselohry a hudobné komédie z prostredia dediny a kolchozov ako „Bohatá nevesta“, Pieseň Tajgy a pod. Pri natáčaní „Traktoristov“ sa stretol s mienkou, že nemožno povoliť, aby sa niekto vysmieval kolchozníkom. A tak sa, inak veľmi úspešný film, natočil podľa zretušovaného scenára. Sám režisér sa vyjadril, že nemohol bez bolesti sledovať tento film. Boli z neho vystrihnuté vynikajúce scény s Borisom Andrejevom a Piotrom Alejnikovom. Neskôr ho často kritizovali pre snahu o idealizáciu skutočnosti. Nemožno mu však uprieť, že bol jedným zo zakladateľov nového žánru – muzikálnej komédie sociálneho realizmu. Piesne z filmov „Traktoristi“ a „Kubánski kozáci“ časom zľudoveli a spievali sa po celej krajine. Pyriev rád pracoval s mladými hercami – absolventami, ktorí ešte netrpeli manierami hviezd. Pod jeho réžiou sa rozvinuli talenty ako Boris Andrejev, Klára Lučko, Jurij Jakovlev, Júlia Borisová a iní. Medzi nimi aj Marina Ladynina, jeho múza v týchto rokoch a druhá manželka. S ňou natočil svoje najlepšie filmy. Popri tvorivej práci bol tiež riaditeľom Mosfilmu, poslancom najvyššieho sovietu, zakladateľom Zväzu kinematografistov, inicioval vznik vyšších režisérskych kurzov. Posledná etapa jeho práce v povojnových časoch sa niesla v znamení Dostojevského. Scenár k románu „Idiot“ napísal ešte v 48-roku. No film ukončil až o 10 rokov neskôr. Dlho mu trvalo, kým našiel vhodného predstaviteľa hlavnej úlohy. Postavu kniežaťa Myškina ponúkol v tom čase mladému hercovi Jurijovi Jakovlevovi. Nasledovali „Biele noci“ podľa námetu veľkého ruského klasika a potom natáča 2 filmy na súčasnú tému: „Náš spoločný priateľ“ a „Svetlo ďalekej hviezdy“. V nej stvárnila hlavnú postavu jeho ďalšia veľmi mladá manželka Lionella Skirdová-Pyrievová. Pri natáčaní filmu došlo ku škandálu, pri ktorom si znepriatelil mnohých kolegov a dokonca bol vylúčený z komunistickej strany a odvolaný z postu predsedu výboru Zväzu kinematografistov. Dokončiť svoj posledný film „Bratia Karamazovci“ mu nebolo súdené. Zomrel počas práce nad ním. 7. februára sa vrátil z natáčania, ľahol si spať a už sa nezobudil. Pitva preukázala na srdci stopy početných prechodených infarktov. Film dokončili za neho Michail Uljanov a Kirill Lavrov. V tom istom roku na Medzinárodnom Moskovskom festivale ho porota posmrtne ocenila špeciálnou cenou poroty za prínos vo filmovom umení.