Michail Romm

Významný ruský režisér. Narodil sa v rodine lekára-bakteriológa počas jeho vyhnanstva v Irkutsku. Po skončení vyhnanstva sa rodina presťahovala do rodného mesta otca – Viľno. Od r. 1906 žijjú v Moskve. Po skončení štúdia na gymnáziu začal študovať na umeleckej škole sochárstvo v triede A. Golubkinovej. Kým sa dostal k filmovej tvprbe vystriedal rôzne zamestnania, slúžil v Červenej armáde. Počas práce v administratíve začal písať básne. V r. 1922 vstúpil do skupiny „Tr. Bez. Rež.“, s ktorou organizoval ochotnícke divadlo. V r. 1924 sa stretol s Ejzenštejnom. V r. 1925-30 pracuje ako prekladateľ z francúzskeho jazyka, píše detské i historické romány, články do novín. Po otcovej smrti v r. 1929 sa musí postarať o rodinu a rozhodne sa stať režisérom, pretože pokusy napísať scenár, ktorý by bol úspešne prijatý, sa mu zatiaľ nepodarilo. Od r. 1931 asistoval režisérovi A. Mačeretovi. Režijne debutoval v r. 1934 nemým filmom „Guľôčka“ (Pyška). V r. 1936 nakrútil dobrodružný film „Hliadka v púšti“ (Trinadcať). Významný úspech dosiahol s filmom o jadrových fyzikoch „9 dní jedného roka“. Film bol vyhodnotený ako najlepší film roku 1962 a jeho hlavný predstaviteľ Alexej Batalov ako najlepší herec v ankete časopisu Ekran.V r. 1965 nakrútil dokument „Obyčajný fašizmus“. Z jeho ďalších úspešných filmov treba spomenúť „Hrdina Čierneho mora“ (Admirál Ušakov), „Koráby útočia“ (Korabli šturmujut bastiony), „Vražda v Danteho ulici“ (Ubijstvo na ulice Dante) a iné. Popri filmovej tvorbe vydal viacero odborných publikácií o filme a venoval sa aj pedagogickej práci – prednášal vo VGIK-u. Medzi jeho žiakov patrili významní režiséri ako Nikita Michalkov, Andrej Tarkovskij, Vasilij Šukšin, A. Mitta a ďalší. V r. 1967 prekonal infarkt. O rok neskôr pristupuje k natáčaniu trilógie „Dnešný svet“. O dva roky neskôr plánuje v r. 1973 natočiť film o mládeži „ A predsa verím“ (I vsio-taki ja veriu). 1. novembra 1971 však zomiera v Moskve. Film dokončili po jeho smrti M. Chucijev a E. Klimov. Na plátna kín sa dostal v r. 1975.