Sergej Gurzo

Sergej Safonovič Gurzo 23.9.1926 Moskva – 19.9.1974 Leningrad Narodil sa a vyrástol v patriarchálnej rodine v Moskve. Jeho otec bol lekár – neurológ, matka prednášala v Gnesinke. Mal dvoch súrodencov a spolu nažívali družne. Ako 16-ročný odišiel dobrovoľne na front. V r. 1944 bol ťažko zranený v Poľsku. Rok sa liečil v nemocniciach a po vyliečení sa rozhodol študovať vo VGIK. Vzorom mu bol jeho strýko Ivan Kudriavcev, ktorý bol hercom MCHATu. Na skúškach sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Nadeždou Samsonovou. Vo filme debutoval v úlohe Sergeja Ťulenina v Mladej garde. Bol to mimoriadny úspech pre neho i pre ďalších mladých adeptov herectva ako Vjačeslav Tichonov, Nonna Mordjuková a ďalších. Kolektív získal Stalinovu cenu a medzi ocenenými bol aj sám Sergej. V 1950-tom ukončil štúdium a natáčal jeden film za druhým: „Smelí ľudia“, „Ďaleko od Moskvy“, „Zástava v horách“... Prémie, ktoré v tom čase dostal, dal matke a časť detskému domovu. Sláva a popularita herca rástla, no neprerástla mu cez hlavu ako mnohým iným. Priniesla mu však závisť zo strany niektorých jeho kolegov. Veľa natáčal aj v druhej polovine 50-tych rokov. Potom však prišiel zlom. V r. 1958 mal natáčať film „Práca bola v Peňkove“. Úlohu Matveja Morozova písal scenárista Sergej Antonov pôvodne pre neho. Úlohu však získal nakoniec Vjačeslav Tichonov, ktorý bol osobne za režisérom Rostockým. Pre Gurza to bol úder od chrbta. Či už bolo na vine práve toto alebo aj niečo iné, Gurzo začal piť. Ponuky na filmovanie prestali prichádzať. Jeho manželka bola žiadať o pomoc aj samotnú ministerku kultúry Furcevovú, ktorá vyjadrila rovnako ako jeho priatelia spoluúčasť, no nikto mu nepomohol. Ako deti – dvojčatá Natália a Sergej ml. rástli, tým viac sa vyostrovala situácia v rodine. Manželka sa rozhodla mu dať ultimátum – alkohol alebo rodina. A po jeho pokračujúcich pitkách a po vylúčení z Divadla kinoherca povedala dosť. Sergej sa presťahoval do Leningradu, kde si založil novú rodinu. Jeho ženou sa stala herečka Irina Gubanová a čoskoro sa im narodila dcéra. Potom bola ešte jedna rodina a ešte jedno dieťa. Popritom herec pokračoval v pití. Občas sa vracal do Moskvy navštíviť svoju prvú manželku a najstaršie deti, občas sa kajal, ale už nikto a nič nemohlo zmeniť jeho osud. Začiatkom 60-tych rokov sa ešte občas objavoval vo filmoch, no potom už nebolo pre neho úloh. Periodicky ešte viedol koncerty a písal básne o vojne. V polovici 60-tych rokov sa mu ich podarilo v Leningrade vydať v zbierke „Samé blízke.“ 19.9.1974 zomrel v Leningradskej nemocnici po ťažkom infarkte. Napriek tomu, že v posledných rokoch jeho života už o ňom nebolo veľa počuť, zišlo sa na jeho pohrebe množstvo ľudí. Ešte stále si ho mnohí diváci pamätali a mali ho radi. 1948 Mladá garda / Molodaja gvardija 1950 Muži v sedle / Smelyje ľudi 1952 Na prahu života / Navstreču žizni 1953 Na ďalekej hliadke / Zastava v gorach 1954 Nepokojná mladosť / Trevožnaja molodosť 1956 Nepokojná jar / Bespokojnaja vesna 1958 Zrodení búrkou / Rožďonnyje burej 1959 Všetko iba začína / Vsio načinajetsia s dorogi 1961 Dva životy / Dve žízni 1961 Horizont / Gorizont 1962 Prvá hra / Pervyj miač 1965 Hippokratova prísaha / Kľatva Gippokrata