Jan Urbášek

Režisér a scenárista, manžel tv. scenáristky a dramaturgičky Naděždy Urbáškovej. Po maturite v Ostrave (1960) študoval na Lekárskej fakulte UP v Olomouci (1961 – 1965, nedokončil). Nastúpil do štúdia ČST Ostrava (1966) ako asistent réžie, neskôr (1978 – 1971) ako režisér Redakcie umeleckej tvorby. Absolvoval diaľkové štúdium KDT FAMU (1983). Spolupracoval tiež s KF v Zlíne a Prahe. Výrazne prispel pri tvorbe tv. štúdiových cyklov Vonička z domova (1981 – 1990), Spievanky (1982 – 1987) a podieľal sa i na prenosoch z folklórnych festivalov (Rožnavské slávnosti, Slezské dni v Dolnej Lomnej). Režíjne i autorsky sa zapodieval dramatickými tvarmi inšpirovanými moravskou kultúrou: natáčal rozprávky (cyklus Z maľovanej truhly, 1985 – 1990) i balady (O šenkárke, ktorá rada tancovala, 1976: O kuruckej vojne, 1981). S Ester Krumbachovou boli autori príbehu z Valašska Krivda (1988) a filmu na motívy Janáčkovej hudby Lašské tance (1989). I v tvorbe dokumentov sa zameral na ľudovú kultúru. Patria sem hlavne snímky o nositeľoch tradície: Martin Holý z Horňácka Krajina nechránená (1982), huslista Josef Janošca Po strune pridávané (1983) či posledný gajdoš Josef Zogata Dedičstvo (1983). Rád točil i folklór: Zo starého bytia nové šitie (1984), Vyšívačky zo Zubří (1987) a hľadal ho i v zahraničí Podobnosti (1984), Tam kde vlaje ikuriňa (1985). Niektoré snímky si odniesli uznania z festivalov alebo prehliadok, mj. Krajina nechránená Hlavnú cenu Sovietskej TV na festivale Raduga v Moskve (1983). Pre snímky často využíval odborných poradcov a folklóristov, z kolegov kameramana Miloně Terče a tiež skladateľa Jiřího Pavlicu.