Michail Kozakov

Ruský herec, Národný umelec Ruska za r. 1980, nositeľ mnohých ocenení. Narodil sa v Leningrade v rodine spisovateľa Michaila Emmanuiloviča Kozakova. Vzťah k literatúre mala aj jeho matka, ktorá pracovala ako redaktorka. Po skončení školy si to zamieril do hereckej školy MCHATu, ktorý absolvoval v r. 1956. V tom istom roku debutoval vo filme Michaila Romma „Vražda na Danteho ulici“ (Ubijstvo na ulici Dante). Oženil sa c Grétou Taar. Časom sa im narodili dcéra Jekaterina a syn Kirill. Po skončení školy začal pracovať v divadle Majakovského. Hneď v 1. roku mu zverili postavu Hamleta. O 3 roky neskôr prešiel do divadla Sovremennik, kde zotrval až do r. 1970. V 50- a 60-tych rokoch natočil filmy ako „Krížová cesta“ (Vosemnadcatyj god, 1958), „Zlatý ešalón“ (Zolotoj ešelon, 1959), „Leningradské nebo“ (Baltijskoje nebo, 1960), „Človek obojživelník“ (Čelovek-amfibija, 1961), ktorý mal veľký úspech i v zahraničí – aj u našich divákov a hral aj v maďarskom filme „Hviezdy na čiapkach“ (Csillagoosok, katonák, 1967). Popularitu mu zabezpečil najmä Človek obojživelník, v ktorom hrali tiež Anastázia Vertinská a Vladimír Korenev. Napriek popularite v nasledujúcich rokoch natáčal málo filmov. Koncom 60-tych rokov sa po druhý raz oženil, no napriek narodeniu dcérky Manany mu manželstvo vydržalo len krátko. Oženil sa po tretí krá s Reginou. Toto manželstvo mu vydržalo 18 rokov. Zmeny nastali nielen v jeho súkromnom živote ale i v jeho tvorivej činnosti. V r. 1971 prešiel do MCHATu a o rok neskôr sa stal hercom Malého divadla. V 70-tych rokoch stvárnil vo filme svoje najlepšie a najznámejšie postavy. Hral v muzikáli „Slamený klobúk“ (Solomennaja šljapka), v komédii „Dobrý deň, som vaša teta!“ (Zdravstvujte, ja vaša ťoťa, 1975) a v ďalších. V r. 1975 debutoval ako filmový režisér - natočil televíznu hru „Noc omylov“ (Noč ošibok) a začal pracovať aj ako divadelný režisér v divadle na Malej Bronnej, kde naštudoval hru „Pokrovská brána“. Hra mala vynikajúcu dramaturgiu a v repertoári divadla sa držala celých 7 rokov. Neskôr v r. 1982 bola spracovaná aj jej filmová podoba. Príležitosť v nej dostal aj v tom čase ešte neznámi mladý herec Oleg Meňšikov, ktorý medzičasom vyrástol na medzinárodne známu hviezdu. Koncom 80-tych rokov sa rozišiel i s Reginou, ktorá na pozvanie Roberta de Niro odcestovala do USA a zostala za hranicami navždy. Kuznecov sa zoznámil s Annou Jarmolskou, ktorá bola od neho mladšia o 25 rokov. Porodila mu ďalšie dve deti – dcéru Zoju a syna Michaila. V r. 1992 odcestoval do Izraela, kde 4 roky hral v divadle v Tel Avive. Zostavil tu ruskú hereckú skupinu, s ktorou naštudoval 4 hry. Do Ruska sa vrátil v r. 1996. Pre film už pracoval menej. V r. 1999 natočil dve svoje hry a v r. 2004 natočil film „Medená babička“. Stále pracuje na rôznych projektoch. Popri tom si vždy nájde čas na svoje deti, ktoré ho s výnimkou Manany často navštevujú.