Bernard Šafařík

Scenárista, režisér a publicista. Z politických dôvodov nemohol ísť na strednú školu a bol nútení sa stať učňom v Pražských pivovaroch (1963 – 1964), potom študoval na SPŠ potravinárskej (1965 – 1967), zmaturoval, pracoval ako v tanečnej vinárni a začal publikovať. Po augustovej okupácii odišiel do Švajčiarska (1968 – 1990), kde zo začiatku pracoval ako geodet, poslíček v nakladateľstve a študoval filozofiu, dejiny a literárnu vedu na univerzite v Basileji (1976) Živil sa ako učiteľ angličtiny na súkromnom gymnáziu, písal poviedky, eseje, recenzie a reportáže do nemeckých novín a pripravoval literárne programy pre rozhlas. Po roku 1976 žil striedavo v Basileji a Frankfurte nad Mohanom, bol režisérom a scnenáristom politických reportáži, krátkych dokumentov a kultúrnych príspevkov pre Schweizer Fernsehen, ARD, ZDF, Saarlandischer Rundfunk alebo HR Frankfurt. Intenzívne sa v nich zaujímal o literatúru a výtvarne umenie, často sa vracal k obtiažným životným podmienkam umelcov i k financovaniu moderného umenia a mapoval tvorbu švajčiarských a nemeckých literátov a dramatikov. V unikátnom dokumentu spovedal žijúcich židovských umelcov, ktorí sa stretli so Švajčiarskom, keď prchali pred nacistami. Natočil veľa filmov o výtvarnom umení, hlavne portréty súčastných výtvarníkov v cykloch 7 krát Kunts a analyzoval nové smery. Záujem prejavil o ruskú kultúru, resp. jemu blízkych osudov disidentov a emigrantov. Príležitosť k návšteve za železnou oponou mu dala reportáž z Maďarska o socialistickom bývaní a príbeh o komickej snahe tunajších poľnohospodárov otočiť papriky hore nohami pre zber kombajnom. Potom sa vydal na dráhu režiséra hraných filmov, ako si to z časti vyskúšal už v dokumente Die alte Tante von der Falkenstrasse, kde užil inscenované sekvencie, či v krátkom hranom snímku Goethes Tagebuch. Celovečerný debut, čierna komédia o emigrantovi, ktorý sa chce asimilovať do prostredia Švajčiarska., získal ceny na festivaloch v Mannheimu, Saabruckenu a Amiensu, vysiela ho rada TV a ocenený bol i Spolkovou prémiou za kvalitu. Po návrate do vlasti spolupracoval s FEBIO F. Feničom a pokračoval v emigrantskej tematike. Spovedal návratilcov i tých ktorý sa v cudzine presadili. Kuriózny príbeh mali Milionári v náhradnom raji (2000) o osude manželov z USA, ktorý pre účasť na špionáži museli naopak 30. rokov žiť v čs. socialistickom exile. Zaujímal ho osud šľachty či jednotlivcov alebo celých rodov. Točil i autobiografický film pre ČT Môj zakliaty zámok (2004, 60 min), ironický sledujúci vlastnú reštitučnú kauzu zámku v Zruči nad Sázavou. Ďalšiu tvorbu tvorí vezmes hodinové historické eseje, neľútostne odhaľujúce peripetie českej kultúry. Pre cyklus Československo v zvláštnych službách točil diel Nezvaní hostia (2000) o západných špiónoch ukrytých v ČSSR pred väzením. Zásadným príspevkom k reflexii českej spoločnosti v ktorej vnímame jeho vnútornú skúsenosť, je voľná originálna trilógia Český fenomén. Väčšinu projektov podporil K. Hynie v ČT, kde mu dali voľnú roku.