Bill Bixby

Bill Bixby, celým menom Wilfred Bailey Everett Bixby III., sa narodil 22. januára 1934 v San Franciscu, v Kalifornii. V Lowell High School sa venoval dráme, no keď prišiel na University of California-Berkeley, jeho hlavným predmetom sa stalo právo, ale na svoje milované herectvo nezabudol. Po skončení školy pricestoval do Los Angeles, kde si zarábal ako plavčík alebo čašník. V roku 1959 si ho všimli a najali ako modela v Detroite, Michigane. V tom istom čase už hral aj v divadle. Divákom sa stal veľmi známy vďaka sitcomu „My Favorite Martian“ (1963), kde si zahral reportéra, ktorý je hostiteľom jedného návštevníka z inej planéty. V roku 1966 si zahral vo westerne „Ride Beyond Vengeance“. A o rok neskôr sa objavil vo filme „Clambake“ (1967), kde si hlavnú úlohu zahral Elvis Presley. O rok nato si spolu opäť zahrali v „Speedway“ (1968). Znovu sa vrátil k televíznym seriálom, konkrétne išlo o „The Courtship of Eddie's Father“, kde si zahral vdovca Toma Corbetta. Seriál nadväzoval na film z roku 1963. Hneď po prvej sérii sa stal Bixby veľmi populárnym a najžiadanejším starým mládencom v Hollywoode. V roku 1971 sa konečne oženil s herečkou Brendou Benetovou, s ktorou mali syna Christophera. V roku 1979 sa rozviedli, o pár mesiacov zomrel ich 6-ročný syn na zvláštnu infekčnú chorobu a o rok neskôr si Brenda zobrala život. Najznámejším sa Bill stal hlavne vďaka úlohe Dr. Davida Bruca Bannera alias Hulka. Od roku 1977 sa natočilo 5 celovečerných filmov, a to: „The Incredible Hulk“ (1977), „The Incredible Hulk“ (1978), „The Incredible Hulk Returns“ (1988), „The Trial of the Incredible Hulk“ (1989) a „The Death of the Incredible Hulk“ (1990). Plus od roku 1978 do 1982 bolo natočených 5 sérií s 81 časťami. Bixby sa taktiež venoval aj réžii a pracoval napríklad na „Wizards and Warriors“ (1983), „Goodnight, Beantown“ (1983) a „Sledge Hammer!“ (1986). Posledným filmom, ktorý režíroval, bol „The Woman Who Loved Elvis“ (1993). Po dlhom boji zomrel na rakovinu prostaty 21. novembra 1993. Bol to výnimočný človek a jeho odkaz žije ďalej ...