Karel Vachek

Scenárista, režisér a pedagóg. Už od štúdia na FAMU, ktorú absolvoval snímkom Moravská Hellas (1963), bol považovaný za enfant terible českého filmu. Snímok nekonvenční pohľad na hud. slávnosti v Srážnici, vzbudil pohoršenie, dokonca interpeláciu v komunistickom parlamente ako dehonestujúcu ľudovú kultúru. Vyštudoval réžiu u E. Klosa a zo školskej práci sa zachoval i medailón Maliar Kamil Lhoták (1959). Školské cvičenie Nebo a cesty (1958), Pred potopou (1961) a Pán Pelíšek (1962) údajne nedokončil a kópie sa stratili posledný viedol ku konfliktu s pedagógmi a odchodom zo školy. Rok bol robotníkom v Gottwaldove a až potom za prihovorenie Klosa mohol isť naspäť na FAMU. Vojenskú službu si odsluhoval v ČAF, kde sa podieľal na periodikách: Armádny film mesačník 1965 (v spomienky zúčastnených na bojoch u Ostravy) alebo Armádny film mesačník 1965 (propagandistický strihový). Natočil Storočnú vodu o povodni na Slovensku, kde pomáhala armáda. Ani tu nerezignoval a koláž obrazov, úryvkov zo správ, titulkov i zvuku stvoril mnohovrstený obraz katastrofy, ktorými obete sa stávajú ľudia i zvieratá. Márne presadzoval hraný projekt Kto bude strážiť strážnika? V hlavnej roli s Oldřichom Novým. Roku 1968 prišiel do KF za V. Borovičkou s nápadom zachytiť zmeny: celovečerný dokument Spriaznený voľbou nekonvenčne zaznamenal udalosti z marca 1968 s voľbou čs. prezidenta. Točil 16mm kamerou s kontaktným zvukom, čím zdanlivo objektívne zachytil dej a zvečnil podobu vtedajšej politiky a ich propaganistov. Nešlo o reportáž, ale o autorský počin, a na viac neoceniteľné svedectvo doby. Než bol na 20 rokov uložený do trezoru, získal veľa cien(FITES, Oberhausen, Berlín) odstavený bol i sám autor. Pokúsil sa natočiť zákazku Nový byt (1975), jeho verziu zamietli a natočenú časť využili v rovnakom titule, pod ktorým je podpísaný K. Topič. Z KF odišiel, keď bol degradovaný na asistenta strihu. Až do emigrácie (1979) sa živil ako úpravár vody vysokotlakových kotlov v teplárni Vysočany. Odišiel s rodinou najskôr do Paríža potom do New Yorku, kde sa živil ako fotolaborant a neúspešne hľadal prácu u filmu. Po ochorení ženy požiadal o milosť (1984) a mohli pricestovať do ČSSR. Vrátili sa do Tišnova, kde bol vodičom dodávky u Potravín Brno. Potom mohol v KF točiť výukový film pre Komenium Správne meranie (1986) o meteorológii a jej významu pre výrobu, v ktorom vzdor úzu nepoužil komentár a výklad zveril odborníkom. Do novembra 1989 pracoval v Prahe v nakladateľstve Olympia ako obchodný cestujúci s knihami a propagačný referent – textár. Potom sa vrátil k filmu od januára 1990 do KF Praha a akoby nebolo 20 rokov nútenej pauzy, ihneď pripravil projekt Nový Hyperion alebo Voľnosť, rovnosť, bratstvo (1992, 207min.). Vyšiel z princípu obdobných Spriaznený voľbou, ale s väčším autorským vkladom i dramaturgiou: ide o 1. diel neskôr natočenéj tetralógie Malý kapitalista. V každom z dielov – Čo robiť?(Cesta z Prahy do Českého Krumplova, 1996, 216 min.): Bohémia docta alebo Labyrint sveta a lusthauz srdce(Božská komédia, 2000, 254 min.): Kto bude strážiť strážnika? Dalibor alebo Kľúč k Chalúpke strýka Toma (2002, 242 min.) – svojrázne mapuje českú politiku, vedu, kultúru i celkové niveau spoločnosti intelektuálneho, využívajúc známe i neznáme osobnosti. Tvrdí, že točí film. romány a výčitkám na dĺžku čelí tým, že máme slobodnú vôľu, či dielo sledujeme celé, po kapitolách alebo vôbec nie. Obsah nemožno rozprávať ide o takmer neuchopiteľné mozaiky: vo všetkom sám vystupuje pred kamerou ako iniciátor diania i glosátor. Vedúci KDT FAMU R. Adler ho pozval (1993) ako pedagóga realizačnej dielne, aby sa stal alternatívou ku klasickému prístupu. Zo začiatku mal málo študentov, časom sa ale vytvorilo zoskupenie intelektuálne spriaznených adeptov (J. Gogola ml., V. Janeček, T. Remundová, M. Mareček, A. Rúžičková, V. Klusák, F. Remunda atď.) z ktorých niektorých ovplyvnil v prístupe i v postupoch. Za nového vedenia FAMU (2002) sa stal vedúcim KDT (prof. 2004). Natočil ďalšie veľkolepé dielo Záviš, knieža pornofolku, pod vplyvom Griffithovy Intolerancie a Tatiho Prázdnin pána Hulota alebo Vznik a zánik Československa 1918 – 1992, 2006 iba 148 min. Metódu veľa nemenil, len si dáva ešte väčší priestor. Rozprávanie (ak to tak môžeme nazvať) rámuje svojou prednáškou na FAMU, kombinuje natočené aktuálne situácie a glosy o politickej aréne z ukážkami koncertov „pornopesníčkara“ Milana Záviša Smrčky. Zdanlivý chaos má akýsi poriadok, ako všetky sekvencie sú tým druhým komentárom. Zmyslom je zdelenie, že všetko v našom márnom svete má svoje miesto, dôstojnosť i zbytočnosť a nič tu nie je zbytočné – ani Karol Vachek a jeho spôsob videnia sveta. Vachek sám je autorom knižnej úvahy Teória hmoty (2004), bol svojim profilom zaradený do cyklu Martina Šulka Zlatá šesdesiata (2009) a jeho dielo mapuje biografia Martina Švomy Karol Vachek etc. (2008).