Alija Izetbegovič

Alija Izetbegović bol bosniansky právnik a politik. V rokoch 1990-1992 bol prezidentom republiky Bosna a Hercegovina. V rokoch 1992 až 2000 bol taktiež vedúcim členom štátneho prezídia Bosny a Hercegoviny. V roku 1992 vyhlásil na základe medzinárodne uznaného referenda nezávislosť Bosny a Hercegoviny, čo viedlo ku vzniku najkrvavejšieho vojnového konfliktu v Európe od skončenia druhej svetovej vojny. Narodil sa 8. augusta 1925 v obci Bosanski Šamac ako syn statkára. Ich rodina bola voľakedy jednou z významných osmanských rodín v Belehrade. Po získaní nezávislosti Srbska, ich muslimská rodina ušla do Bosny. Jeho starý otec bol starostom mesta Šamac, v ktorom tiež navštevoval chlapčenské gymnázium. Jeho otec bol účtovníkom, ale v roku 1927 keď jeho firma skracovala, rodina sa presťahovala do Sarajeva. Tu vyrastal pod vplyvom tradičnej, liberálnej kultúry slovanských moslimov. Ovládal niekoľko jazykov, medzi inými nemecký, francúzsky i anglický. Od raného veku sa zasadzoval za právo moslimov na vyznávanie svojej viery. Ako šestnásťročný vstúpil do organizácie Mladi Muslimani v Sarajeve. Počas druhej svetovej vojny sa venoval humanitárnej činnosti, ukrývaním moslimských civilistov, ktorí sa skrývali pred ustašovskými a četnickými oddielmi, a tiež podporoval bosniansku divíziu SS „Handschar“. Rovnako pomáhal obnovovať vojnou zničené mešity. Po prevzatí moci komunistami v roku 1946 bol za túto činnosť obvinený z nacionalizmu a šírenia národnej neznášanlivosti, a bol odsúdený na 3 roky väzenia, ktoré strávil v rôznych pracovných táboroch. Po skončení trestu dokončil štúdiá na právnickej fakulte v Sarajeve. Diplom získal v roku 1956, potom pracoval ako podnikový právnik. Popritom sa venoval aj publikácii. Je autorom mnohých štúdií, medzi ktorými sú najznámejšie diela : Islam medzi východom a západom a Islamská deklarácia. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov, a predávané v mnohých krajinách sveta. Keď v roku 1970 vydal Islamskú deklaráciu, bol vyhlásený za tzv. antisocialistický a nacionalistický živel. V roku 1983 ho vo vykonštruovanom procese odsúdili na 14 rokov väzenia, čím sa stal politickým väzňom. Keď po 5 rokoch je prepustený z väzenia, v roku 1988 uverejňuje svoje „väzenské zápisky“, v ktorých analyzoval najvplyvnejšie európske ideológie 20. storočia: komunizmus, fašizmus a kapitalizmus, a podal v nich svoju predstavu o ich vzťahu k islamu. V roku 1999 vydal knihu „Môj beh za slobodou“ a v roku 2000 knihu autobiografických zápiskov. Získal za ne viacero medzinárodných ocenení a čestný doktorát na istambulskej univerzite. Keď v roku 1980 nastala demokratizácia v Juhoslávii, Izetbegović sa rozhodol s južnými slovanskými moslimami založiť Stranu demokratickej akcie. Zmobilizoval moslimských voličov, a strana získala v novom parlamente 33 % mandátov. Izetbegović sa stal členom viacnárodného predsedníctva za Bosniakov. Keď v júni 1991 Chorváti vyhlásili samostatnosť a nastal Vojenský konflikt so zbytkom Juhoslávie, Izetbegović sa pokúšal presadiť myšlienku neutrality Bosny a Hercegoviny. Keď sa mu to nepodarilo a po referende aj Bosna vyhlásila nezávislosť, vypukli etnické boje aj v Bosne. Medzitým vyjednával so Slobodan Milošević a s Franjo Tudjman o budúcej podobe Bosny a Hercegoviny, a odmietal rozdelenie podľa národnostného kľúča. Nakoniec došlo k dohode vytvorením trojčlenného predsedníctva a vytvorením úradu Vysokého predstaviteľa Bosny a Hercegoviny. Izetbegović z tejto funkcie odstúpil v roku 2000 kvôli zlému zdraviu. Izetbegović zomrel 19. októbra 2003 v Sarajeve. Štefan Rencz