Anton Thumann

Anton Thumann bol vojnový zločinec, dôstojník SS v hodnosti Obersturmführer a dozorca v koncentračných táboroch Dachau, Gross-Rosen, Majdanek a Neuengamme. Po 2. svetovej vojne. Po vojne bol zatknutý a 18 marca 1946 obvinený z účasti na trestnej činnosti v koncentračnom tábore Neuengamme. 3 mája 1946 bol Thumann za svoje zločiny odsúdený k trestu smrti a 8 októbra 1946 popravený obesením na dvore väznice Hameln. Anton Thumann sa narodil 31. októbra 1912 v Pfaffenhofen, Bavorsku. Vyučil sa za tesára. V roku 1932 vstúpil do radov SS a o rok na to aj do nacistickej strany NSDAP (s členským číslom 1 726 633). V roku 1933 sa stal dozorcom v koncentračnom tábore Dachau v jednotke SS-Totenkopfstandarte „Oberbayern“. Od roku 1937 pracoval v kancelárii veliteľa, a v roku 1940 sa stal veliteľom strážneho oddielu (Schutzhaftlagerführer) čím sa stal priamym podriadeným veliteľa tábora. Získal tým rozsiahle právomoci v táborovej hierarchii. V jeho kompetencii bol dohľad nad dodržiavaním táborového poriadku, hlásiť jeho porušenie a trestať previnilcov. Začiatkom augusta 1940 bol menovaný Schutzhaftlagerführerom v tábore Gross-Rosen. Tento satelitní tábor bol súčasťou koncentračného tábora Sachsenhausen. Neskôr keď sa tábor Gross-Rosen osamostatnil, zotrval naďalej vo svojej funkcii. Od januára 1943 do marca 1944 bol veliteľom strážneho oddielu (Schutzhaftlagerführer) v koncentračnom tábore Majdanek. Tu si pre svoje sadistické sklony, strieľanie väzňov a účasť pri splyňovaní si vyslúžil prezývku „Kat z Majdanku“. Svojho psa často púšťal na väzňov. V apríli 1944 ho prevelili do tábora Neuengamme pri Hamburgu, kde pôsobil až do apríla 1945, kde pôsobil opäť vo svojej obvyklej funkcii (Schutzhaftlagerführer). Aj v tomto tábore sa choval ako vždy, v doprovode svojho psa týral väzňov. Počas evakuácie Neuengamme nechal generálporučík SS (SS-Gruppenführer) a policajný náčelník George-Henning Graf von Bassewitz Behr do tábora priviesť 58 mužov a 13 žien, členov odboja, aby tu boli popravený. Väzni boli potom v jeho prítomnosti obesený v dňoch 21- 23 apríla 1945 v podzemnom bunkri. Keď sa väzni postavili na odpor, Anton Thumann vhodil cez okno bunkra ručný granát. 30. apríla 1945 sa vydalo zostávajúcich 700 väzňov na pochod smrti do Flensburgu. Po vojne ho zadržali britskí vojaci a bol postavený pred súd v Hamburgu. Spolu s nim bolo odsúdených aj ďalších štrnásť vojnových zločincov. Jedenásti dostali trest smrti, medzi nimi aj Anton Thumann. 8. októbra 1946 ho popravil obesením britský kat Albert Pierrepoint. Štefan Rencz