István Timár

Timár istván je právnik, politik a bývalý dôstojník maďarskej tajnej polície ÁVO (ÁHV) Narodil sa v Budapešti roku 1913. Právo vyštudoval na Kráľovskej akadémii Petra Pázmánya (Királyi Magyar Pázmány Péter Tudományegyetem). Počas druhej svetovej vojny bol pracovne nasadený, ale v roku 1944 sa mu podarilo utiecť. Erdei Ferenc minister vnútra dočasnej vlády sídliacej v oslobodenom Debrecene ho menoval policajným vyšetrovateľom. V januári 1945 viedol András Tömpe politickú vyšetrovaciu skupinu, s ktorou prišiel do Budapešti, potom do decembra 1948 slúžil v tajnej polícii. Od decembra 1947 bol námestníkom náčelníka štátnej polície ÁVO, Gábor Péter (vl.menom Eisenberger Benjámin). Od tajnej štátnej polície odchádzal v hodnosti plukovníka. V čase keď bol náčelníkom vyšetrovacieho oddelenia, on viedol vypočúvanie Ferenc Szálasi a iných politikov obžalovaných z vojnových zločinov. Neskôr zohral dôležitú úlohu aj v koncepčných procesoch zameraných na členov opozičných strán. Keď opustil rady štátnej politickej polície, stal sa vedúcim oddelenia trestného práva Ministerstva spravodlivosti. V januári 1953 ho zatkli spolu s náčelníkom tajnej polícieGábor Péter ako aj ďalšími sedemnástimi dôstojníkmi polície. Obžalovali ich z protiľudovej činnosti, porušenia služobného tajomstva a jej využitia v osobný prospech. 24. decembra 1953 Timára odsúdili na 12 rokov väzenia, čo potvrdil aj súd 15. januára. V polovici októbra 1956 ho prepustili, a 4. februára 1957 rehabilitovali. Potom sa vrátil na Ministerstvo spravodlivosti do oddelenia tvorby zákonov. V januári 1962 ho menovali za podpredsedu Najvyššieho súdu, no k 30. septembru ho zbavili funkcie pre neprávosti ktoré v minulosti vykonal. Nakoniec pracoval v úrade ochrany autorských práv , odkiaľ odišiel do dôchodku. Zomrel v Budapešti v roku 1991. Štefan Rencz