Vladimir Koreněv

Ruský herec, Národný umelec Ruska (1998). Pochádza z rodiny vojenského námorníka, admirála Borisa Koreneva. Rodina často cestovala, tak ako to bývalo u rodín vojakov zvykom. Do školy začal chodiť v provinčnom meste Izmajlove, kde sa vyučovalo v jazyku Ruskom i Ukrajinskom. Povinnú školskú dochádzku ukončil v Talline. Tu ho viedla učiteľka literatúry k láske ku knihám i k záujmu o divadlo. Nebolo preto divu, že sa rozhodol pre hereckú profesiu. V r. 1960 sa dostal do GITIS-u do triedy O. Androvskej. Hneď v prvej triede sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Allou Konstantinovou. Hoci v čase ich zoznámenia už Alla mala vyhliadnutého ženícha, v priebehu roka sa vzali. Svoju prvú veľkú postavu Ichtiandra dostal Korenev v kultovom filme „Človek obojživelník“. Už predtým sa síce objavil v psychologickej dráme V. Basova „Život prešiel pomimo“, no až tento film ho urobil známym nielen doma, ale aj za hranicami ZSSR. Kritika sa vrhla na film, vyčítali mu „buržoázneho ducha“ a predpovedali mu rýchly koniec, ale diváci potvrdili niečo celkom iné. V priebehu 2 rokoch film videlo okolo 65,4 mil. divákov., Korenev dostával nespočetné množstvo listov od svojich fanyniek, v obchodíkoch sa predávali jeho fotografie a z reproduktorov zneli piesne z tohto filmu. Na Medzinárodnom festivale fantastického filmu v Terste dostal film jedno z prestížnych ocenení. Svoju popularitu si drží v podstate dodnes. Popularita však v sebe nesie i negatíva. Telefón doma neprestával zvoniť. Dievčata vypisovali po búdkach zastávok i na steny domov rúžmi ľúbostné vyznania. Prenasledovali ho akonáhle vyšiel z domu. Manželka to spočiatku neznášala najlepšie. Skôr sa však obávala mladých herečiek, ktoré v ničom nezaostávali za ich obyčajnými rovesníčkami. No napriek všetkému ich manželstvo odolalo tomuto tlaku. Napriek veľkému úspechu však už podobné veľké postavy nemal šancu stvárniť. Jeho výzor sa nehodil na postavy robotníkov, kolchozníkov a podobné typy. Sám odriekal ponúknuté úlohy, pokiaľ sa mu nepozdával scenár filmu. Našťastie mal vzťah k divadelnému herectvu, ktorému venoval všetky svoje sily. V r. 1961 začal hrať na scéne Stanislavského divadla., kde zotrval až do súčasnosti. Takmer každý deň vychádza večer na javisko, hrá 22 dní v mesiaci, zväčša hlavné postavy. Spolu s ním hráva aj jeho manželka Alla Konstantinova aj ich dcéra Irina Koreneva. Občas mu ponúknu nejakú tú filmovú postavu, ale väčšinu z nich odmieta pre pracovné zaneprázdnenie. Popri tom vyučuje herectvo v Inštitúte humanitného vzdelávania. Jeho kolegovia často hovoria, že nepochádza z tohto sveta. Naivný človiečik neprispôsobiteľný k súčasnému spôsobu života. Skutočný človek-obojživelník, ktorý odolal veľkému pokušeniu megaúspechu, nepije, nadovšetko miluje jediné dve ženy svojho života (manželku a dcéru), celý život je verný jedinému divadlu ...