Jana Ševčíková

Scenáristka a režisérka. Absolvovala KDT FAMU (1983), od tej doby pôsobí ako autorka na voľnej nohe a filmy točí vo vlastnej produkcii. Filmografia nie je obsiahla, ale za to obsažná. Je akýmsi enfrant terrible českého dokumentu – nezaradená a ťažko zaraditelná. Vyhľadáva zložité zvládnuteľné témy, ktorých reflexia vyžaduje dlhý čas prípravy i natáčania. Sústredí sa väčšinou na malé etnické skupiny stojace na okraji záujmu väčšinovej spoločnosti a spôsobom života, tradíciami a zvykmi sú akoby z iného sveta. Debutovala v 3. ročníku dokumentom Svetské deti (1981) o živote detí z rodiny posledných kočovných cirkusantov v Čechách a na Slovensku. Už tento film (mj. Hlavná cena na festivale dokumentárnych filmov vo francúzskom Lille, 1982) predznamenal orientáciu na ľudí žijúcich prinajmenšom v nezvyklých životných podmienkach. Absolvovala filmom so zvláštnym titulom Piemule, 1983, etnografickým esejom zachytávajúcim život potomkov českých exulantov z 19. storočia v Rumunsku za Ceauseskovej totality. Nasledujúci Jakub (1992) je zvláštny, až mystické zďelenie o živote zakarpatskej menšiny, ktorá presídlila z rumunskej Vagaše na Tachovsko do Čiech. A 3. diel voľnej trilógie etnografických snímkov tvorí Staroverci (2001) o nábožensky založenej komunite v zapadnutých rumunských dedinách na brehu delty Dunaja, Snímok Svätenie jari (2002) o japonskom tanečníkovi a choreografovi Minu Tanakovi natáčala na jeho sídle v dedine Hokušu. Zatiaľ posledným je celovečerný snímok z Arménie Gyumri (2008) o meste a ľuďoch, ktorý pre 20 rokmi zasiahlo ničivé zemetrasenie. Deti, ktoré vtedy zomreli, ožívajú v mene súrodencov, ktoré sa narodili ako náhradníci. Puristický prístup opustila v hranom dokumentu Tulakona (1986) na motívy rómskej rozprávky. Ševčíková je talent, vymyká sa konvenciam, nepodieľa sa na bežnej tvorbe tv. tvorbe a nedá sa zviazať v rámci cyklov. Filmy sa rodia ťažko a dlho, ale každý je nezabudnuteľným zážitkom a udalosti českého dokumentu spôsobom videnia, citom pre realitu i formou spracovania. Odmieta klipové videnie dnešných filmov, rytmus odvíja o pozorovanej reality a vychádza z času života ľudí, ktoré ukazuje. Získala prestížne ceny na festivaloch doma i v zahraničí, naposledy Gyumri cena CULT - Cinema Della Realta MFF v Ríme 2008. Najčastejším spolupracovníkom je kameraman Jaromír Kačer.