André Simone

André Simone bol novinár, spisovateľ a politický pracovník. Narodil sa ako Otto Katz 27. mája 1895 v obci Jistebnice v rodine obchodníka s látkami Eduarda a Otilie Katzových. O jeho mladosti sa všeobecne vie málo, zmienky sú iba o tom, že po škole a štúdiu sa po skončení 1. svetovej vojny - na prelome rokov 1918/1919 zúčastnil revolučných udalostí v Nemecku. V roku 1924 začal v Berlíne pracovať v redakcii ľavicových novín Das Tagebuch. Od roku 1927 bol prevádzkovým riaditeľom avantgardného proletárskeho divadla v Berlíne, ktoré založil Erwin Piscatora. Od 1929 bol Otto Katz zamestnaný v nakladateľstve Medzinárodnej robotníckej pomoci, ktoré viedol Willi Münzenberg (1889-1940, šéf propagandy nemeckej KS) a ktorý ho neskôr v roku1932 vyslal do Moskvy. Tu ako člen Kominterny prešiel školením a stal sa agentom OGPU (sovietska tajná služba, predchodca NKVD a KGB). Po nástupe Hitlera k moci v roku 1933, odišiel Willi Münzenberg do Francúzska, kde založil protifašistické nakladateľstvo Editions du Carrefour a povolal k sebe aj Otto Katza. Ten prijal meno André Simone, a pod týmto menom potom ďalej vystupoval (USA a Mexiku). Vo Francúzsku pracoval Simone od 1936 v tlačovej agentúre, ktorej správy a komentáre o španielskej občianskej vojne boli písané v komunistickom duchu. Od roku 1937 agentúru už viedol André Simone sám. Počas svojej služby pre sovietsku tajnú službu sa Simone údajne podieľal na likvidácií komunistov aj nekomunistov. Je podozrivý aj zo záhadnej smrti blízkeho spolupracovníka Münzenberga. NKVD tiež poslalo Katza do Hollywoodu, kde mal verbovať agentov pre Moskvu. Keď sa o jeho aktivity začala v októbri 1940 zaujímať FBI, vtedy Katz-Simone ušiel do Mexika. Jeho činnosť bola viazaná predovšetkým na nemeckú antifašistickú kolóniu a nemecké publikum v krajine. Bol zahraničnopolitickým poradcom odborového predáka Lombarda Toledano, a ako československý občan pracoval pre popularizáciu Československa a československého protifašistického exilu. Mexiko opustil André Simone so svojou ženou v polovici februára 1946. Po zastávkach v New Yorku, Londýne a Frankfurte nad Mohanom prišli 21. marca 1946 do Prahy. V Prahe sa Simone stal komentátorom a vedúcim zahraničného oddelenia Rudého práva (údajne tu tiež bol poverený dohľadom na českých komunistov). Zúčastnil sa Mierové konferencie v Paríži v auguste 1946. Keď potom sovietsky minister Viačeslav Molotov vyjadril nespokojnosť nad „svetobežníkovou“ parížsku účasťou, bol André Simone odsunutý zo žurnalistického výslnia. Podľa tvrdenia agenta britskej tajnej služby sa Simon podieľal aj na retušovaní "samovraždy" Jan Masaryk v marci 1948. Podľa svedkov sa pri obhliadke miesta činu preukázal ministrovi vnútra Noskovi preukazom NKVD. Vo veľkom politickom procese so Slánskym (Proces s protištátnym sprisahaneckým centrom Rudolfa Slánskeho 1951 - 1952 ) bol tiež obvinený a odsúdený na trest smrti a 3. decembra 1952 popravený. V roku 1963 bol Simone rehabilitovaný a 1. mája 1968 mu bol prezidentom ČSSR Ludvík Svoboda udelený in memoriam Rad republiky, ktorý prevzala vdova Ilsa Katzová-Simonová. Štefan Rencz