Viktor Abakumov

Viktor Semjonovič Abakumov bol vysoký úradník sovietskej bezpčnostnej služby v hodnosti generálplukovníka. Od roku 1943 do roku 1946 bol vedúcim SMERŠ (Smerť špionom) v komisariáte ľudovej obrany ZSSR. Od roku 1946 do roku 1951 bol ministrom štátnej bezpečnosti MGB (predchodca KGB). Bol notoricky známy svojou brutalitou a tým, že osobne mučil väzňov. Narodil sa 24 apríla 1908 v Moskve. Jeho otec bol pomocný robotník a matka zdravotná sestra. Už ako mladý chlapec vstúpil do radov Červenej armády, kde slúžil v špeciálnej brigáde počas občianskej vojny, kým nebol demobilizovaný v decembri 1923. V tom čase vstúpil do komunistického zväzu mládeže a stal sa kandidátom o členstvo v komunistickej strane. Od roku 1930 už pôsobil v rôznych politických funkciách, od roku 1932 bol zodpovedný za vojenskú časť komunistickej mládežníckej ligy v moskovskom rajóne. Na začiatku roka 1932 ho strana doporučila na vstup do bezpečnostnej služby OGPU, a bol pridelený do ekonomického oddelenia a jej vyšetrovcieho oddelenia. V roku 1933 bol prepustený z ekonomického odboru a pridelený ako dozorca na GULAG (Gosudarstvennoje upravlenie lagerej), de facto do koncentračného tábora. Jeho nadriadený usúdil že nie je spôsobilý byť čekistom (tak sa volali zamestnanci bezpečnostnej služby pomenovaný po prvej boľševickej bezpečnostnej služby ČEKA). V roku 1934 po reorganizácii bezpečnostných zložiek ktoré zlúčili do spoločnej NKVD, začalAbakumov pracovať v 1. sekcii ekonomického oddelenia Hlavného riaditeľstva štátnej bezpečnosti -NKVD. Prvého augusta 1934 bol prevelený do generálneho riaditeľstva pracovných táborov, kolónií známych ako GULAG, kde pôsobil do roku 1937 predovšetkým ako operačný dôstojník v 3. časti bezpečnostného oddelenia GULAG pri NKVD. Po ďalšej reorganizácii štruktúry NKVD v marci 1938 sa stal zástupcom náčelníka 4. odboru v riaditeľstve NKVD, potom od 29. septembra do 1. novembra 1938 plnil funkciu zástupcu Petra Fedotova, hlavy 2. oddelenia tajného politického oddelenia GUGB pri NKVD. V tom čase prežil aj veľké čistky ktoré prebehli v bezpečnostnom aparáte. Všetky požiadavky splnil bez škrupulí, čím sa sám zachránil. Koncom decembra 1938 bol presunutý do Rostova, kde sa stal vedúcim miestneho úradu NKVD pre Rostovskú oblasť. Na moskovské hlavné veliteľstvo sa vrátil Abakumov 12. februára 1941 ako starší major štátnej bezpečnosti po ďalšej reorganizácii a vytvorenie nového NKGB, kde sa stal jedným zo zástupcov Lavrentija Beriju, ktorý bol ľudový komisár pre vnútorné záležitosti (vedúci NKVD). Dňa 19. júla 1941 sa stal vedúcim špeciálneho odboru NKVD, ktorý bol zodpovedný za kontrarozviedku a vnútornú bezpečnosť v Červenej armáde. V tejto úlohe bol aj po útoku nacistického Nemecka na Sovietsky zväz. Stalin ho poveril tým, aby viedol čistky veliteľov Červenej armády obvinených zo zrady a zbabelosti. V roku 1943 (od 19. apríla do 20. mája 1943) ho Stalin poveril zastávaním postu komisára ľudovej obrany ZSSR. V roku 1946 ho Stalin vymenoval za ministra štátnej bezpečnosti (MGB). Hoci Ministerstvo bolo pod dohľadom Lavrentija Beriu, Stalin dúfal, že tak obmedzí Berijovu moc. V tejto funkcii bol zodpovedný za čistky roku 1949 známe ako tzv. "Leningradský prípad", v ktorom boli členovia politbyra Vozněsenskij, Kuzněcov, Rodionov, Popov nevinne popravení. Na konci roku 1951 jeden zo zamestnancov MGB, Michail Rjumin obišiel Abakumova a Stalinovi ohlásil svoju účasť na komplote proti moskovsým lekárom. Abakumov bol obvinený z nekalej činnosti a bol zatknutý kde ho surovo mučili. Po Stalinovej smrti v marci 1953 sa prípad sprisahania lekárov rozpadol. Rjumin bol zatknutý, súdený a popravený. Abakumov bol oslobodený, a nakoniec súdený za jeho úlohu v afére Leningradský prípad a popravený 18. decembra 1954. Štefan Rencz