Alexej Čepička

JUDr. Alexej Čepička bol český komunistický politik, armádny generál, minister a zať Klementa Gottwalda. Hoci bol iba ministrom, mal ALEXEJ ČEPIČKA povesť druhého najsilnejšieho muža v štáte a človeka, ktorý je schopný všetkého. ¨ Narodil sa 18.augusta 1910 v Kroměříži. Do komunistickej strany vstúpil Alexej Čepička v roku 1929 ako poslucháč práva na Karlovej univerzite. Skôr ako revolucionárom alebo usilovným študentom bol však vraj bohémom. Po ukončení štúdia sa stal advokátnym koncipientom v Ostrave. V roku 1942 ho odviedlo gestapo. Medzi ľuďmi sa povrávalo, že omylom. Zatknúť vraj mali jeho šéfa, ten však v kancelárii práve nebol. A tak v rokoch 1942-1945 bol väznený v koncenračných táboroch Osvienčim a Buchenwald. Prežil to, a po oslobodení sa v máji 1945 vrátil do rodného Kroměříža. Stal sa predsedom revolučného národného výboru v meste a to, že je jeho pánom, dokazoval od prvých chvíľ. Pred sudcov okresného súdu predstúpil v sprievode ozbrojencov a oznámil im, že staré zákony už neplatia, a kým sa v republike prijmú nové, rozhodovať bude národný výbor, čím však myslel seba. Až po niekoľkých dňoch vysvitlo, že nehovoril pravdu, a práca súdu sa obnovila. Podobných situácií sa v Kroměříži odohralo niekoľko a mesto ovládol strach. Ani nezákonné kroky však nezahatali Čepičkov politický vzostup. Naopak, mladého energického funkcionára si všimlo aj vedenie komunistickej strany. Dostal sa na jej kandidátku a vo voľbách v roku 1946 bol zvolený za poslanca parlamentu. Potom zameral svoju pozornosť na prvého muža strany Klementa Gottwalda, stal sa „jeho človekom“ a neoceniteľné služby mu poskytoval najmä počas februárového komunistického puču v roku 1948. Za svoj tvrdý postup proti nekomunistickým ministrom si potom v novej vláde vyslúžil novú funkciu. Stal sa prvým komunistickým ministrom spravodlivosti. Po jeho nástupe prebehli rozsiahle čistky v radoch sudcov a advokátov. Zlikvidovaná bola nezávislosť súdov, pre ktoré už neboli pri rozhodovaní záväzné iba zákony, ale aj nariadenia vlády a ministerstiev. Justícia podľa sovietskeho vzoru, to bola Čepičkova zásada. Najdôležitejšou postavou sa stal prokurátor a sudca mal ním navrhnutý trest iba potvrdiť. Aby nedošlo k pochybnostiam, ministerstvo spravodlivosti si vyhradilo právo určovať, ako sa má pri dôležitých procesoch postupovať, a rozhodovalo aj o výške trestu. Svoju vysokú politickú kariéru odštartoval tak, že sa oženil s jedinou dcérou Klementa Gottwalda. Čepičkovi taktika vyšla. S Martou Gottwaldovou sa oženil, osvojil si aj jej dcéru z dávnejšieho vzťahu a dostal sa nielen do „prvej rodiny“, ale aj do najužšieho, trojčlenného vedenia strany a štátu. Po zatknutí a neskoršom odsúdení Rudolfa Slánskeho (bol Čepičkovým svedkom na svadbe), o ktoré sa výrazne pričinil, sa stal dokonca jediným blízkym spolupracovníkom Klementa Gottwalda a dôsledne strážil, aby sa k nemu už nikto iný nemohol takto priblížiť. Bol druhým najmocnejším mužom v štáte. V rokoch 1947 až 1956 zastával vysoké štátne a stranícke funkcie. 1947-1948 minister vnútorného obchodu, 1948-1950 minister spravodlivosti, 1949-1950 predseda štátneho úradu pre cirkevné záležitosti, 1950-1956 minister národnej obrany a v rokoch 1951 až 1956 bol členom predsedníctva a politického sekretariátu Ústredného výboru KSČ. Čepička nesie veľkú mieru zodpovednosti za nezákonnosti a zločiny spáchané v rokoch 1948-1955. Spolu s Klementem Gottwaldom a Rudolfom Slánským bol hlavním strojcom plánu KSČ na likvidáciu rímskokatolíckej cirkvy, a osobne riadil politické procesy s odporcami komunistov. Z iniciatívy Alexeja Čepičku uzrel svetlo sveta aj zákon na ochranu ľudovodemokratickej republiky. Zaviedol trestné činy proti režimu, na základe ktorých boli na prísne tresty (zväčša vo vykonštruovaných procesoch) odsúdené desaťtisíce ľudí a zriadené tábory nútených prác. Podľa sovietskeho vzoru začal v roku 1950 Alexej Čepička pretvárať aj armádu. Mandát mu na to dal jeho svokor, keď ho vymenoval do funkcie ministra národnej obrany. Tento post si mimoriadne obľúbil a v riadení armády sa priam vyžíval. Dal sa dokonca vymenovať do hodnosti armádneho generála! Po smrti Klementa Gottwalda začala jeho moc postupne upadať. Ako jedného z hlavných vinníkov politických procesov a nezákonností ho v apríli 1956 odvolali z funkcie ministra obrany, o dva roky neskôr prišiel aj o miesto vo vedení strany a v roku 1963 ho z nej dokonca vylúčili, čo až do konca života považoval za najväčšiu krivdu a poníženie. Niekoľko rokov potom pracoval vo funkcii predsedu Štátneho úradu pre vynálezy. Mal pritom šťastie. Možno si to ani neuvedomoval, ale bol prvým vysokým komunistickým politikom, ktorý opustil funkciu bez toho, aby skončil vo väzení alebo na šibenici. Naopak, nasledujúcich 27 rokov si žil ako dobre zabezpečený dôchodca. Zomrel nepotrestaný 30. septembra 1990 v Dobříši. Štefan Rencz