Václav Morávek

Václav Morávek (s krycími menami ako León, Vojta, Mladý, Ota, a tiež známý ako Pobožný pistolník) bol najmladším členom legendárnej odbojovej trojice „Tři králové“, ktorá pôsobila na území Protektorátu Čechy a Morava v rokoch 1939 až 1942. Jej členmi boli dôstojníci pplk.Josef Mašín, pplk.Josef Balabán a spomínaný škpt. Václav Morávek. Podieľal na budovaní krajskej organizácie Obrana národa Trojica sa venovala diverznej činnosti počas okupácie Čiech. Skupina zbiertala informácie zo všetkých sfér života v protektoráte, ktoré posielala do zahraničia. Z tejto skupiny unikal gestapu najdlhšie, kým nepadol pri prestrelke 21. marca 1942 v Prahe. Narodil sa v rodine stredoškolského profesora 8.augusta 1904 v Kolíne. Od roku 1915 študoval na gymnáziu v rodisku, kde v roku 1923 maturoval. V marci 1923 dobrovoľne narukoval do pešieho pluku v Terezíne. a 5.októbra začal študovať na Vojenskej akadémii v Hraniciach. Školu ukončil v septembri 1925 v hodnosti poručíka delostrelectva. Potom ho odvelili do Olomouca, kde absolvoval kurz delostrelectva. Tu slúžil v rôznych funkciách až do 15.seprembra 1931, keď ho už v hodnosti nadporučíka poslali do Vyššieho jazdeckého kurzu a jazdeckej školy do Pardubíc. Z Pardubíc sa vrátil 30. júla 1933 nazad do Olomouca, kde skúžil až do okupácie, keď bol demobilizovaný. Vojenskú službu ukončil v hodnosti štábneho kapitána. Spoločne s inými bývalými československými dôstojníkmi sa podieľal na budovaní organizácie Obrana národa, kde bol neskôr zaradený do štábu ako zpravodajský dôstojník. Na jar roku 1940 prešiel do ilegality, lebo sa mu dostalo na stopu Gestapo. Koncom jara 1940 sa na žiadosť plukovníka Františka Moravca, šéfa československej rozviedky v exile v Londýne stal spojkou na agenta Abwehru Paula Thümmela, známého ako agent A-54., ktorý pracoval pre československú rozviedku. Spolu s pplk. Mašínom vytvorili aj spojenie s exilovou vládou v Londýne pomocou vysielačky Sparta II. Morávek bol vynikajúci strelec, bol preborníkom Československej armády v streľbe z pištole. Pri sebe stále nosil dve pištole, a ako hlboko verici kresťan aj vreckovú Bibliu. Bol neobyčajne odvážny a často aj riskoval. Na pražské veliteľstvo gestapa pravidelne doručoval ilegálny časopis „V boj“. Niekedy v prestrojení navštívil aj obľúbenú pivnicu Oskara Fleischera, ktorý bol šéfom skupiny pátrajúcej po nich a nechal si pripáliť cigaretu. Na druhý deň mu pohľadnicou poďakoval. Na jar roku 1941 sa podarilo gestapu zlikvidovať skoro celú skupinu. V apríli zatkli Balabána, v máji Mašína keď kryl ústup kolegov z obkľúčeného bytu v Nuslích. Pri pokuse o útek po hromozvode prišiel o prst na ruke. V októbri 1941 zatklo gestapo Thümmela pre podozrenie so spolupráce s odbojom. Cez neho sa dostali na stopu Morávka. 19. decembra 1941 sa mu ešte podarilo prestrieľať sa z obkľúčenia, no 21.marca 1942 podľahol presile. Vypálil síce okolo 50 rán, zranil niekoľko prenasledovateľov, ale padol blízko Prašného mostu. Po vojne bol posmrtne povýšený do hodnosti podplukovníka delostrelectva. 8. mája 2005 bol spolu s Mašínom a Balabánom (oboch nacisti popravili) povýšený „in memoriam“ do hodnosti brigádnych generálov. Na mieste jeho smrti pri Prašnom moste je malý pomník, a v jeho rodnom Kolíne pamätná doska. S pomocou prekladu z viacerých historických prameňov Štefan Rencz