Josef Mašín

Podplukovník Josef Mašín bol dôstojníkom prvorepublikovej Československej armády, a v poslednom období života členom protinacistickej odbojovej organizácie Traja králi (Mašín, Balabán, Morávek). Trojica sa venovala diverznej činnosti počas okupácie Čiech. Pomocou veľkej siete spolupracovníkov skupina zbierala informácie zo všetkých sfér života v protektoráte, ktoré potom odovzdávali vysielačkou československej exilovej vláde do Londýna. Okrem toho zhromažďovali zbrane a vykonávali sabotáže - ničenie telefónnych liniek, mostov, železničných tratí a skladov. Ľudia napojení na skupinu a s použitím Mašínových plánov vyrobili 2000 bômb zamaskovaných ako brikety. Časť z nich použili na sabotáže priamo v Nemecku. Časť viackrát prepašovali priamo do kotolne sídla gestapa v Prahe. Traja králi sa neúspešne pokúsili aj o atentát na Himmlera. Jeho vlak pre poruchu bol presmerovaný na inú berlínsku stanicu, ako ho odbojári očakávali. Narodil sa 26. augusta 1896 v Lošanoch u Kolína ako jediný syn sedliaka Aloisa Mašína a jeho ženy Marie. V rokoch 1907 až 1911 absolvoval reálne gymnázium v Kutnej Hore. V rokoch 1912 až 1915 vyštudoval hospodársku školu (Zemská střední škola hospodářska) v Roudnici nad Labem. Potom krátko navštevoval v rokoch 1914 až 1915 Rakúsko-Uhorskú vojenskú akadémiu. 28. apríla 1915 bol Mašín odvedený a zaradený k c.k. pešiemu pluku 36. s ktorým odišiel na ruský front. Tu sa 9. mája 1915 pri Sinkove dostal do ruského zajatia a 3. januára 1916 sa prihlásil do Československých legií. V rokoch 1916 až 1921 potom bojoval v Československých légiách v 1. čs. streleckom pluku. V bojoch bol niekoľkokrát ranený a vyznamenaný. Získal kríž sv. Juraja, všetky 4 stupne. Bojoval pri Zborove, Bachmači a na transsibírskej magistrále. Po návrate do Československa 6. februára 1920, sa stal štábnym kapitánom pechoty Československé armády. V roku 1922 absolvoval granátnicky kurz v Miloviciach. Od roku 1923 do roku 1927 slúžil v delostreleckom útvare v Českých Budějoviciach, a od roku 1927 do roku 1928 v Jindřichovom Hradci. Od roku 1928 do roku 1939 potom Mašín slúžil v 1. delostreleckom pluku Jana Žižku z Trocnova v Ruzyni vo funkcii zástupcu veliteľa pluku. 14. marca 1939 bol Mašín suspendovaný a obžalovaný zo vzbury, keď sa odmietol podriadiť rozkazu, neklásť odpor nemeckým okupantom. Po obsadení Československa nacistickým Nemeckom sa pokúšal o sabotáže, najprv samostatne, neskôr v rámci odbojovej organizácie Obrana národa. Spoločne s pplk. Josefom Balabánom a škpt. Václavom Morávkom vytvoril spravodajskú skupinu, gestapom pomenovanú, Traja králi. 13. mája 1941 bola skupina zastihnutá gestapom v jeho pražskom byte. Mašín začal na prekvapených Nemcov vo dverách strieľať a umožnil tak svojim dvom priateľom ujsť. Pri následnej prestrelke bol ranený a pokúsil sa o samovraždu. Po zatknutí bol vypočúvaný a mučený, napriek tomu bol jediný zo zatknutých, ktorý sa s gestapákmi aj pobil. Gestapáci preto k nemu chodili minimálne vo dvojici. Vo väzení sa neúspešne pokúsil o samovraždu. Po atentáte na Heydricha bol 30. júna 1942 odsúdený stanným súdom na trest smrti a popravený v kobyliskej strelnici v Prahe. Po vojne bol Josef Mašín posmrtne povýšený do hodnosti brigádneho generála a 8 mája 2005 „in memoriam“ do hodnosti generálmajora. Mašín mal tri deti Ctirada (1930), Josefa (1932) a Zdeňku (1933). Jeho synovia sa po komunistickom prevrate v roku 1948 zapojili do protikomunistického odboja a neskôr emigrovali do USA, jeho manželka, rod. Zdena Nováková zahynula 12. júna 1956 v komunistickom žalári. S pomocou prekladu z viacerých historických prameňov Štefan Rencz