Josef Balabán

Podplukovník Josef Balabán bol legionár, československý armádny dôstojník, příslušník odbojovej organizácie Obrana národa, a jej zpravodajsko-sabotážnej skupiny známej ako Traja králi (Mašín, Balabán, Morávek). Trojica sa venovala diverznej činnosti počas okupácie Čiech. Pomocou veľkej siete spolupracovníkov skupina zbierala informácie zo všetkých sfér života v protektoráte, ktoré potom odovzdávali vysielačkou československej exilovej vláde do Londýna. Okrem toho zhromažďovali zbrane a vykonávali sabotáže - ničenie telefónnych liniek, mostov, železničných tratí a skladov. Josef Balabán sa narodil 5. júna 1894 v obci Obory u Dobříše, okres Příbram. Jeho otec bol hájnik. Základné vzdelánie získal v rokoch 1905 až 1908 na mešťanskej škole v Sedlčanoch, potom sa vyučil za strojného zámočníka, a v roku 1914 nastúpil do pražskej firmy Stross ako kreslič a nástrojár. 26. októbra 1914 narukoval do c.k. armády a bol zaradený do pešieho pluku v Písku. V roku 1915 odišiel so svojim plukom na ruský front. 3. marca 1915 padol do ruského zajatia a bol internovaný v tábore Kašír neďaleko Moskvy. V júni sa prihlásil do vznikajúcich československých légií. V jej radoch bojoval proti boľševikom v bitkách pri Lipjagu a Buzuluku. Po návrate do novovzniknutého Československa sa 22. apríla 1920 stal v hodnosti poručíka príslušníkom československej armády. Nastúpil ako veliteľ 2. oddielu 1. delostreleckého pluku Jana Žižku z Trocnova v Prahe. 1.novembra 1921 bol povýšený do hodnosti nadporučíka, 1.novembra 1923 sa stal veliteľom 1. batérie, a zároveň bol povýšený na kapitána. 2.novembra 1926, bol povýšený na štábneho kapitána. V roku 1929 bol povolaný na ministerstvo národnej obrany, na delostrelecké oddelenie. 7. novembra 1930 sa stal majorom, od 1. mája 1934 do septembra 1936 bol veliteľom 1. oddielu delostreleckého pluku. V tom čase bol povýšený na podplukovníka. Potom, čo na základe Mníchovskej dohody odstúpilo Československo časť svojho územia Nemecku, začal s inými dôstojníkmi pripravovať vytvorenie podzemnej armády, lebo predpokladal že obsadenie zbytku republiky je len otázkou času. Po okupácii Čiech a Moravy a vzniku protektorátu, podieľal sa na likvidácii ministerstva národnej obrany a zodpovedal za umiestnenie dôstojníkov rozpustenej armády do civilných profesií. Podarilo sa mu aj dosiahnúť penzionovanie, čím sa mohol naplno venovať odbojovej činnosti. Organizoval a viedol jeden z plukov Obrany národa. Balabánovi, Mašínovi a Morávkovi sa podarilo prečkať likvidáciu prvej garnitúry Obrany národa (ON), a od januára 1940 sa stal zástupcom novovybudovanej ON v Ústredom vedení domáceho odboja. Jeho skupina bola poverená londýnskym exilovým vedením udržianím kontaktov s agentom A-54. Tento agent, občianskym menom Paul Thümmel, bol jedným z najdôležitejších československých agentov. Pracoval v drážďanskom, po okupácii v pražskom oddelení Abwehru (nemeckej rozviedky). Úlohou styku s A-54 Balabán poveril št.kpt.Morávka, ale osobne vyhodnocoval a posielal do Londýna takto získané informácie. Skupina Traja králi (takto ich gestapo pomenovalo) vykonávala pod Balabánovým velením rôzne diverzné akcie. Ich vrcholom boli dva bombové atentáty prevedené v Berlíne. V januári 1941 na nemecké ministerstvo letectva a policajné riaditeľstvo. Druhá akcia vo februári 1941 bola namierená na Himmlerov (ríšsky vodca SS a polície) vlak na berlínskej Anhaltskej stanici. Akcia nevyšla pre technickú poruchu vlaku, ktorý bol presmerovaný na inú stanicu. Balabán z obáv pred infiltráciou gestapa do svojich radov uviedol do prevádzly vlasntnú vysielačku s krycím názvom Sparta II. Pri jednej z konšpiračných schôdzok bol 22. apríla 1941 po krátkej prestrelke zatknutý. Pri vypočúvaní a následnom mučení neprezradil svojich spolubojovníkov, čím získal čas pre Mašína a Morávka. Týmto sa podaril premiestniť vysielačky a pokračovať v činnosti. Keď protektora Neuratha (Hitler ho odvolal pre údajnú mäkkosť) nahradil zastupující protektor Renhard Heydrich a bolo vyhlásené stanné právo, bol Josef Balabán odúdený Stanným súdom k trestu smrti a 3. októbra 1941 bol v jazdiarni kasární bývalého delostreleckého pluku v Prahe-Ruzyni popravený. V roku 1946 bol posmrtne povýšený do hodnosto plukovníka, v roku 1947 do hodnosti brigádneho generála a napokon v máji 2005 do hodnosti generálmajora. S pomocou prekladu z viacerých historických prameňov Štefan Rencz