Kálmán Mikszáth

Kiscsoltói Mikszáth Kálmán , maďarský spisovateľ,novinár a poslanec Uhorského snemu sa narodil v Uhorsku 16 januára 1847 v Szklabonya ,( od r.1910 Mikszáthfalva), župa Nógrád, dnes Sklabiná na Slovensku v zemianskej rodine.Jeho predkovia boli hornouhorskí evangelickí kňazi, ktorí študovali vo Wittenbergu, Halle a v Jene a po štúdiách boli vychovávateľmi v šľachtických rodinách na Gemeri a Šariši.Študovať začal v Rimavskej Sobote ( 1857-1863) , neskôr v Banskej Štiavnici , kde v roku 1866 maturoval.V roku 1868 začal študovať v Pešti ( po zlúčení Pest a Buda – Budapest ) právo , ale nedokončil štúdium iba 8 semestrov.V roku 1871 sa vrátil do Nógrádskej župy a v Balassagyarmate začal pracovať ako miestoprísažný sudca sudcovi Mauks Mátyásovi. Už počas štúdií písal poviedky a básne. Z tohto obdobia je aj novela Jarné púčky (Tavaszi rügyek). Balassagyarmate písal pre časopis Nógrádi lapok (Novohradské listy) a posielal aj svoje poviedky do Pešti. 13 júla 1873 sa oženil s dcérou Matyása Mauksa , Máriou Ilonou . S manželkou býval najpv v Sklabinej, potom po smrti svojich rodičov sa presťahovali do Pešti , kde začiatkom roku 1874 začal prispievať pre rôzne noviny a časopisy ako: Magyar Néplap, Igazmondó, Szabad Egyház, Fővárosi Lapok a Borsszem Jankó. V roku 1878 vydal politické črty Podvodníci v politike (A politika svindlerei) a Ešte novšie obrazy a siluety (Még újabb fény és árnyképek), ale nedosiahol žiaden výrazný spisovateľský úspech. Igazmondó, Szabad Egyház, Fővárosi Lapok és a Borsszem Jankó.V tom čase rodina veľmi strádala , žili v chudobe a Mikszáth sa necítil hoden svojej ženy, preto ju donútil k rozvodu čo ona nechcela preto jej klamal že ju podvádza. Keď sa Mikszáth už finančne postavil na nohy , opať sa oženil so svojou bývalou 31 decembra 1882 a presťahovali sa do Sklabinej , ale ani tu ako notár sa nevedel uživiť a v r.1881 sa vrátil do Pešti a začal sa venovať iba písaniu.Začal písať do časopisu Ország-Világ a stal sa zástupcom vydavateľa.Neskôr prešiel do Pesti Hírlap,kde začal písať aj humoristické poviedky a stal sa druhým najobľúbenejším humoristom po Jókai Mórovi.V roku 1881 sa stal členom spolku Petőfi Társaság , 1882 - Kisfaludy Társaság , a od mája 1889 je stálym členom Magyar Tudományos Akadémia – Maďarskej Akadémie Vied.Od roku 1887 až do svojej smrti bol poslancom Uhorského snemu. Z manželstva mal troch synov ,Kálmána, Jánosa a Alberta. Vydania svojho posledného diela , A fekete város – Čierne mesto , v roku 1911 sa už nedožil , zomrel v Budapesti 28 mája 1910. Dielo : 1874 - Poviedky (Elbeszélések), súbor próz 1881 - Slovenskí rodáci (Tót atyafiak), próza 1882 - Dobrí Polovci (Jó palócok), próza 1884 - Moji páni urodzení (Nemzetes uraimék), román 1885 - Mátoha v Ľubovni (Kisértet Lublón), novela 1894 - Statok na predaj (Az eladó birtok), román 1895 - Posledný hradný pán (Beszterce ostroma), román 1895 - Dvoje volieb v Uhorsku (Két választás Magyarországon) 1895 - Dáždnik svätého Petra (Szent Péter esernyője) 1897 - Hluchý kováč Prakovský (Prakovszky, siket kovács), novela 1898 - Holub v klietke (Galamb a kalitkában), próza 1898 - Nová Zríniáda ('Új Zríniász), próza 1898 - Demokrati (A demokraták), próza 1900 - Podivné manželstvo (Különös házasság), román 1901 - Utečenci (Szökevények) 1902 - Každý postúpi o krok (Mindenki lépik egyet) 1903 - Miklós Akli 1907 - Život a doba Móra Jókaiho (Jókai Mór élete és kora), biografia 1908 - Prípad mladého Nosztyho s Marikou Tóthovou (A Noszty fiú esete TóthPoviedky a romány Kákmána Mikszátha boli stále vďačnou témou pre filmové spracovanie.Niektoré boli sfilmované aj viackrát. Kisértet Lublón(Mátoha v Ľubovni- Fantómové dukáty)–1976(Bán Róbert) Az eladó birtok(Statok na predaj) –1941(Bánky Viktor) Beszterce ostroma (Posledný hradný pán)-1976(Zsurzs Éva) Szent Péter esernyője(Dáždnik svätého Petra)–1935(Cziffra Géza)-1958(Frigyes Bán) Prakovszky,siket kovács (Hluchý kováč Prakovský)–1963(Frigyes Bán) Különös házasság(Podivné manželstvo)–1984(Zsurzs Éva), 1951 (Kelet Márton) Akli Miklós – 1986 (György Révész ) A Noszty fiú esete Tóth Marival (Prípad mladého Nosztyho s Marikou Tóthovou) – 1960 (Gertler Viktor) A fekete város (Čierne mesto)–1971(Zsurzs Éva) Marival), román 1911 - Čierne mesto (A fekete város), román.