Ťiang Čching

Ťiang Čching sa narodila ako Luan Šu-Meng v roku 1914 do rodiny chudobného obchodníka a kolesára žijúceho v Ču Čcheng. Po rozvode rodičov sa s matkou a staršou sestrou odsťahovala k dedkovi, ktorý bol školským úradníkom v Ťi-nanu. Od tej chvíle prijala nové meno Li Čching-jin - Azúrový obláčik Li. V Ťi-nanu chodila šesť rokov do základnej školy a potom odišla ku kočovnej hereckej spoločnosti, ale po čase sa vrátila domov a tvrdila, že bola kočovnými hercami unesená. Svojho sna stať sa slávnou herečkou sa nevzdala ani po tomto neúspechu, a od roku 1929 začala chodiť do hereckej školy, kde s riaditeľom školy nadviazala intímny vzťah a mohla tak študovať zadarmo. Keď jej milenec získal o rok neskôr profesúru v Čching-tao, odišla s ním a krátko študovala na tamojšej hereckej akadémii. S ďalším svojím milencom odišla do Šanghaja, kde sa vďaka osobným kontaktom svojho partnera prvýkrát dostáva do styku s komunistami, ale politika ju necháva úplne chladnou. Snaží sa znovu presadiť ako herečka a stáva sa milenkou známeho filmového kritika Tchang Na, ktorý jej skutočne obstará niekoľko divadelných rolí. Li Čching-jin si znovu mení meno, teraz na Lang Pching - Modré jablko a vydá sa za Tchang Na. Po čase si však nájde nového milenca a manžel sa s ňou dá rozviesť. Lang Pching uteká v roku 1937 z bombardovaného Šanghaja do Nan-ťingu, ale v decembri 1937 dobili japonské oddiely aj toto mesto a Lang Pching pokračuje do Wu-chanu a Čchung-čchingu. Celú túto dobu cestuje Lang Pching s armádou vládneho Kuomintangu, pretože Kuomintang financuje natáčanie filmov, v ktorých môže hrať. Jedná sa väčšinou o propagandistické filmy zamerané proti Japoncom a komunistom. Keď sa neskôr vydá za komunistu Mao Ce-tunga, je vysielanie týchto filmov v Číne samozrejme zakázané. Dodnes nie je jasné prečo Lang Pching opustila v roku 1939 Čchung-čching a absolvovala nebezpečnú cestu obsadeným územím do Jie-nanu ku komunistickým partizánom. Isté je, že krátko po príchode vstúpila do komunistickej strany a začala pracovať v dramatickom oddelení Umeleckej akadémie v Jie-nane. V tom čase sa tiež Lang Pching prvýkrát stretáva s predsedom Komunistickej strany Číny Mao Ce-tungom, ktorý bol o dvadsať rokov starší ako ona. Mao bol mladou a krásnou súdružkou očarený a dal jej nové meno - Ťiang Čching, Zelená rieka. Onedlho Ťiang Čching otehotnela a Mao Ce-tung požiadal Ústredný výbor komunistickej strany o povolenie k rozvodu so svojou predchádzajúcou manželkou a zaslúžilou komunistkou Chu C'-Čchen. Ústredný výbor dlho odmietal vydať povolenie k rozvodu, ale Mao si nakoniec presadil svoje. Ústredný výbor mu to podvolil pod podmienkou, že Ťiang Čching sa nikdy nesmie nazývať pani Mao, a musí byť úplne apolitická. Svadba Mao Ce-tunga a Ťiang Čching prebehla v roku 1939. Zákaz miešať sa do politiky Ťiang Čching samozrejme vzápätí porušila a začala pracovať ako manželova osobná sekretárka a radkyňa. Okrem toho písala divadelné hry pre vojakov a roľníkov a venovala sa rodine a dcére Li Na, narodenej v roku 1940. Po ukončení druhej svetovej vojny a kapitulácii Japonska, vypukla v Číne v roku 1946 znovu občianska vojna medzi Komunistickou stranou Číny a Kuomintangom. Komunisti po troch rokoch zvíťazili a Kuomintang, spolu s asi dvoma miliónmi svojich prívržencov sa presídlil na ostrov Tchaj-wan. Mao Ce-tung vyhlásil 1. októbra 1949 v Pekingu Čínsku ľudovú republiku, zatiaľ čo generál Čankajšek Čínsku republiku na ostrove Tchaj-wan. Potom čo moc nad krajinou prevzal Mao, získala Ťiang Čching najprv miesto vedúci Ústrednej filmové kancelárie v oddelení propagandy Komunistickej strany Číny, a o rok neskôr sa stala členom filmovej kancelárie na ministerstve kultúry, kde do roku 1954 pracovala v oddelení riadenia filmového umenia. V apríli 1959 je Mao Ce-Tung donútený odstúpiť z funkcie prezidenta, ale je pevne rozhodnutý získať stratenú moc späť. Nástrojom na likvidáciu vnútrostraníckych oponentov a na obnovenie Mao Ce-tungovej moci sa v roku 1966 stane hnutie známe ako Veľká proletárska kultúrna revolúcia. Do čela hnutia je vymenovaná aj Ťiang Čching, ktorá pracuje na cielenú mobilizáciu mladých ľudí a študentov proti vláde v Pekingu. Vtedy sa tiež Ťiang Čching dostala vďaka svojim radikálnym a bojovným prejavom adresovaným mládeži, prvýkrát do povedomia obyvateľov Číny, pretože do tej doby o nej bežný občania nikdy nepočuli. Ťiang Čching sa doslova hriala na výslní slávy a užívala si svoju nadobudnutú moc. Protest mladých a sfanatizovaných ľudí sa obrátil proti intelektuálom a vzdelancom v krajine, školy boli zavreté, učitelia vraždený alebo posielaný do táborov na prevýchovu. Všetko bolo ničené - staré pamiatky a kláštory, ale aj všetko to, čo bolo označené za buržoáznu kultúru, napr. luxusné oblečenie alebo hudobné nástroje (pritom sama Ťiang Čching žila v tom čase v luxuse, mala osobné lietadlo, niekoľko víl a chov koní). Ťiang Čching zatiaľ jazdila krížom krážom po Číne a na manifestáciách pokračovala v podnecovaniu ľudí k násiliu. Zároveň si tiež vybavovala svoje osobné účty z minulosti, keď sa pomstila bývalým hereckým kolegom a funkcionárom, ktorí jej niekedy odporovali. Dokonca sa postarala o to, aby sa vo vyhnanstve ocitol aj bývalý generálny tajomník strany a reformátor Teng Siao-pching. V januári 1967 Ťiang Čching vymenovali za poradkyňou pre kultúrnu prácu v Ľudovej oslobodeneckej armáde, a v roku 1969 vyhlásil IX. zjazd strany Mao Ce-tunga neobmedzeným vodcom Číny. Ťiang Čching bola zvolená za členku politbyra KS Číny a stala sa tak najmocnejší ženou v krajine. Kultúrna revolúcia splnila svoj pravý účel, a bola oficiálne vyhlásená za ukončenú. Na X. zjazde strany v roku 1973 zostalo postavenie Maa a Ťiang Čching neotrasené, ale Mao Ce-tung už svoj vplyv s pribúdajúcim vekom pomaly strácal. O politiku sa príliš nestaral, a väčšinu času trávil so svojimi mladými milenkami. Dňa 9. septembra 1976 Mao Ce-tung vo veku 82 rokov zomrel. Po jeho smrti vypukol boj o moc medzi zástancami pragmatického prúdu a radikálnu skupinou, ktorá sa vytvorila okolo vdovy Ťiang Čching. Táto skupina, známa ako gang štyroch, svoj posledný boj prehrala. 7. októbra 1976 bola Ťiang Čching zo strany vylúčená, v novembri 1980 postavená pred súd ako vodkyňa „gangu štyroch“ odsúdená na trest smrti. V roku 1983 jej bol trest zmenený na doživotie, a o rok neskôr bola zo zdravotných dôvodov prepustená. 14. mája 1991 spáchala samovraždu. S použitím prekladov zo zahraničných zdrojov Štefan Rencz