Hartmann Grasser

Hartmann Grasser bol nemeckým stíhacím esom Luftwaffe v čase druhej svetovej vojny, počas ktorej sa mu podarilo zostreliť 103 nepriateľských lietadiel. Počas vojny sa zúčastnil vyše 700 bojových misií. Na západnom fronte dosiahol 8 víťazných zostrelov, na východnom 83, a v severnej Afrike 12 víťazstiev. Dosiahol hodnosť nadporučíka a bol vyznamenaný Rytierskym krížom Železného kríža s dubovou ratolesťou ( nemecky: Ritterkreuz des Eisernen Kreuzes mit Eichenlaub). Grasser sa narodil 23. augusta 1914 v Grazi, Štajersku, v Rakúsku. Z politických dôvodov opustil Rakúsko, a v roku 1934 sa usadil v Nemecku. Študoval námornú školu v Neustadt, a leteckú športovú školu v Rossitten, a následne šesť mesiacov školu pre letcov v Johannisthal. Po škole vstúpil v roku 1936 do radov Luftwaffe v hodnosti Fahnenjunker (kadet). Na začiatku vojny slúžil Grasser v Jagdgruppe (JG) 152 neskôr bol pridelený k 152. 3./JG. Po krátkej službe v Poľsku bola jeho skupina bola premiestnená na západ. V polovici septembra 1939 sa zúčastnil bitky o Francúzsko, a 16. septembra zostrelil francúzsky pozorovací balón. 24. septembra 1939 Grasser zostrelil francúzsky Curtiss H75, čo bolo jeho prvé víťazstvo nad lietadlom. V januári 1940 bola JG 152 premenovaná na I. / ZG 52 a vybavená strojmi Messerschmitt Bf 110. V júni 1940 bola I. / ZG 52 premenovaná na II. / ZG 2. Neskôr bol Grasser pridelený k 2. 6./ZG, a počas bitky o Britániu zostrelil dve lietadlá, a zdvihol svoje skóre na šesť. V októbri 1940 bol vyslaný do Jagdgeschwader 51 a stal sa pobočníkom stíhacieho esa Wernera Möldersa . Dňa 1. decembra 1940 zostrelil Grasser lietadlo Royal Air Force (RAF) Hawker Hurricane nad Kentom. Nadporučík (Oberleutnant) Grasser sa zúčastnil aj operácie Barbarossa a zostrelil sovietsky Tupolev SB v prvý deň invázie do Sovietskeho zväzu. 29. júna 1941 zostrelil dve nepriateľské lietadlá, ktoré sa stali jeho deviatym a desiatym víťazstvom. Dvadsiate víťazstvo dosiahol Grasser 29. júla, v deň, keď zostrelil sovietsky Iljušhin DB-3. Dňa 1. augusta bol menovaný veliteľom (Staffelkapitän) letky 5./JG 51. Svoje 30. víťazstvo dosiahol 7. septembra po zostrelení sovietskeho stroja I-61. 4. septembra a obdržal Rytiersky kríž Železného kríža za 29 víťazstiev. Svoje 40. víťazstvo dosiahol 14. decembra po zostrelení sovietskehobombardéra Petljakov Pe-2. Dňa 24. januára 1942 po dosiahnutí 45. víťazstva, bol Grasser zostrelený so svojim Messerschmitt Bf 109. Utrpel vážne zranenie oka, ale podarilo sa mu pristáť za sovietskou líniou a dostať sa k nemeckým jednotkám. Grasser potom strávil niekoľko mesiacov v nemocnici a po uzdravení sa vrátil k lietaniu. Svoje 50. víťazstvo dosiahol 23. júna 1942 zostrelením sovietskeho Polikarpova I-153 . Dňa 5. júla, Grasser zničil šesť sovietskych lietadiel, vrátane troch Iľjušinov Il-2. 70. a 80. víťazstvo dosiahol v dňoch 13. augusta až 29. augusta. Keď on bol prevelený z východného frontu, nazbieral celkom 91 zostrelov. V novembri 1942 bol Grasser prevelený k jednotke II. / JG 51 v severnej Afrike.V Tunisku získal ďalších 12 zostrelov, čím dosiahol celkovo 103. K Rytierskemu krížu Železného kríža dostal 28. apríla 1944 dubové ratolesti (Eichenlaub) a bol menovaný veliteľom skupiny (Gruppenkommandeur) III. / JG 1 so sídlom v Nemecku, kde nahradil kapitána Friedrich Eberle, ktorý bol ranený pri boji so vzdušnými silami USA (USAAF). V tejto jednotke zostal krátku dobu, potom ho vystriedal vo velení III. / JG 1 až Hauptmann Erich Woitke . V decembri 1944 bol Grasser pridelený k JG 210. Po skončení druhej svetovej vojny, bol Grasser odovzdaný do Sovietskeho zväzu, kde bol uväznený až do roku 1949. Tu svoje pohľady na vojenskej služby radikálne zmenil, a po návrate z sovietskeho zajatia sa zaprisahal, že už nikdy nebude nosiť vojenskú uniformu. Odcestoval v roku 1949 do Indie a trénoval civilných pilotov v Allahabad a New Delhi . V roku 1950 sa stal poradcom sýrskeho letectva. Po návrate zo Sýrie začal s výrobou priemyselných výliskov z ocele. Hartmann Grasser zomrel dňa 2. júna 1986 v Kolíne nad Rýnom a bol pochovaný vo svojom rodnom meste Graz v Rakúsku. Štefan Rencz