Pál Szécsi

Szécsi Pál bol maďarský spevák tanečných piesní a textár. Jeho spevácka kariéra začala v roku 1967 keď vyhral amatérsku súťaž v meste Salgótarján. V tom istom roku získal piesňou „Csak egy tánc“ druhé miesto na festivale tanečných piesní – Táncdalfesztivál. Stal sa aj členom rozhlasového tanečného štúdia (Rádió Tánczenei Stúdió). Bol najpopulárnejším maďarským spevákom ľahkej hudby. Jeho predčasná smrť v roku 1974 je dodnes opradená mýtami a konšpiráciami. Szécsi Pál bol poznačený ťažkým detstvom, a veľkú slávu psychicky nedokázal zvládnuť. Narodil sa 19. marca 1944 v Budapešti. Jeho otca Ferenca Szécsi, ktorý bol lingvistom zastrelili v posledných dňoch vojny. Malý Pál mal sotva rok, keď ho ovdovelá matka umiestnila s dvomi súrodencami k náhradným rodičom. V roku 1956 cez Rakúsko emigrovala do Spojených štátov, pričom najstaršie dieťa opustila na stanici vo Viedni. Kati a Pali zostali v Maďarsku. Tieto skúsenosti z detstva ho poznačili na psychike celý život. Dostal sa do štátnej výchovy, kde bol až do 16-tich rokov, potom začal pracovať ako pomocný robotník. Na jedno podnikovom večierku si niekto všimol jeho šarmantný pohyb a vystupovanie, čo ho skoro dostalo na mólo módnych prehliadok. Stal sa čoskoro obľúbeným manekýnom. V roku 1965 vystupoval na módnej prehliadke v hoteli Gellért. Po skončení prehliadky odišiel do baru, kde zaspieval niekoľko pesničiek. Tu upútal pozornosť jednoho z hostí, ktorý ho vzal k učiteľke spevu. Začal sa pravidelne učiť spievať. V roku 1967 v meste Salgótarán vyhral amatérsku súťaž. V tom istom roku vedúci oddelenia tanečnej hudby Maďarskej televízie, Bánki László požiadal učiteľku spevu Júliu Majláth o doporučenie mladých talentov na festival tanečných piesní – Táncdalfesztivál. Tá mu doporučila svojho obľúbeného žiaka Pála Szécsiho. Na festivale sa umiestnil na druhej priečke. Zrazu sa stal najpopulárnejším interpretom. Začal spievať aj po taliansky a komponoval preňho Franco Battiato a v roku 1969 na festivale v San Remo sa umiestnil na druhom mieste. Spočiatku zvládal svoju popularitu, ale v osobnom živote nemal šťastie a prepadal depresiám ktoré riešil alkoholom. Ešte ako manekýn sa zoznámil s poľskou manekýnkou Grazyna, s ktorou sa veľmi rýchlo oženil. Manželstvo trvalo mesiac a vrátil sa z Poľska. V roku 1972 sa stretol so svojou najznámejšou láskou, herečkou Edit Domján. Ich vzťah trval od januára do októbra. Pomáhala mu keď mal depresie, učila ho pohybový prejav, ale pre časté pitky mu dala zbohom, keď ho raz priviedli kamaráti opitého do bezvedomia. Neskôr sa dali dokopy, ale potom herečku opustil on, kvôli inej. Edit Domján potom 26. decembra 1972 dobrovoľne ukončila svoj život. S jej smrťou sa nevedel vyrovnať a vinil za ňu seba, čo nepridalo k jeho duševnému stavu. 8-krát sa pokúsil o samovraždu, ale vždy v poslednej chvíli našiel pomoc. Jeho poslednému pokusu už nevedeli zabrániť. Zobral si život 30. apríla 1974 vo veku 30. rokov. Štefan Rencz