Heinz Rühmann

Známy nemecký herec, režisér, producent, vlastným menom Heinrich Wilhelm Hermann Rühmann. Patrí k najvýznamnejším nemeckým hercom XX. storočia. Len vymenovaním všetkých ocenení, ktoré získal za svoju tvorbu, by sme zapísali celý hárok papiera. Najvýznamnejšie z nich sú Maximilanov rád, cena Ernsta Lubitscha, medaila Jaroslava Hašeka, zlatá Berolina a ďalšie. Typický predstaviteľ dobrosrdečných postáv s charakteristickým hlasom ako otec Braun či ako vojak Švejk. Jeho rodičia sa rozviedli, keď mal 14 rokov. Otec za krátko po rozvode spáchal samovraždu. V detstve sa ničím nelíšil od druhých. Zapájal sa do pouličných šarvátok. Pri jednej z nich ho zranili kameňom na tvári. Na pamiatku mu zostala jazvička pri kútiku úst. Učil sa veľmi nerád. Viac ako učenie ho priťahovalo divadlo a matka ho v jeho záujmoch podporovala. Kvôli herectvu prerušil pred maturitou štúdium na reálnej školy. Herectvo chcel študovať u Fridricha Basila. Ten ho najskôr odmietol, ale vďaka príhovoru Heinzovej susedky (baletky) ho nakoniec prijal. Začal hrať v divadlách Lobe a Thália v Breslau. Plat bol mizerný a medzi kolegov nezapadol najlepšie, preto sa po roku sa presťahoval do Hannoveru, kde mu ponúkli lepšie podmienky v mestskom divadle. Prvá filmová ponuka prišla v r. 1924. To už bol ženatý so židovkou – herečkou Marion Bernheim. Jej brat pracoval vo filmovej produkcii Emelka. Film „Srdce nemeckej matky“ malo premiéru v r. 1926 a pozval na ňu aj svoju matku. V 30. rokoch sa stal najvyhľadávanejším hercom u nemeckých a rakúskych režisérov. V r. 1928 začal hrať v divadle pod režijným vedením H.Hilperta. Hrou „Rodičia a deti“ začala ich dlhoročná spolupráca. Premiéru tejto hry poznačil Rühmannov smútok. V deň konania premiéry zomrela matka a jeho postavu už nebolo možné preobsadiť. Pred začiatkom 2. sv. vojny sa rozviedol so svojou židovskou manželkou a po krátkom romániku sa zosobášil s mladou herečkou Herthou Feiler. Chcel si tak zaistiť kariéru, no celkom mu to nevyšlo, pretože aj druhá manželka mala z jednej strany židovských predkov (jej starý otec bol žid). Napriek tomu bol zapojený do natáčania v rámci propagácie Tretej ríše a ako štátny herec nemusel narukovať do armády. Musel len absolvovať základné vzdelanie pilota abwehru, čo mu v podstate vyhovovalo, pretože lietanie bolo jeho koníčkom. Pre vtedajší režim mal väčšiu hodnotu ako herec než ako vojak. Počas vojny sa mu narodil prvorodený syn Peter. Po skončení vojny bol začas bez práce. Nakoniec sa mu podarilo vybaviť povolenie a začal cestovať s Kočovným cirkusom Rühmann. Jeho existencia zanikla po tom, čo sa mu podarilo dostať sa aj s rodinou do anglickej časti Berlína. Tu založil v r. 1947 produkčnú firmu Comedia s Alfom Teichsom. Bolo to ťažké obdobie, poznačené nedostatkom finančných prostriedkov. Firma šla nakoniec do konkurzu. Krízu sa mu podarilo prelomiť po podpísaní exkluzívnej zmluvy so spoločnosťou Berolina a vďaka režisérovi H. Käutnerovi a jeho filmu „Žiaden strach z veľkých zvierat“ (1956) mohol osláviť návrat. V nasledujúcom roku nasledoval jeden z jeho najúspešnejších filmov „Hajtman z Kopníka“, za ktorý získal množstvo ocenení. V nasledujúcich rokoch stvárnil zaujímavé postavy ako inšpektor Matthäi v snímke „Stalo sa za bieleho dňa“ (1958), Švejk „Dobrý vojak Švejk“ (1960), otec Brown „Nemôže to nechať tak“ a neskôr kardinál Brown v „Operácii San Pietro“, komisár Maigret v „Maigretovi a jeho veľkom prípade“ (1966), Július Lowenthal v „Lodi bláznov“ a ďalšie. Z režijných prác možno spomenúť filmy „Samé klamstvá“ (1938), „Poštár M“ (1953) a iné. Ako divadelný herec pôsobil v divadlách Mníchova, Berlína a v r. 1960-62 hosťoval vo Viedenskom Burgtheaters. V r. 1970 zomrela jeho druhá manželka a o 4 roky neskôr sa znovu oženil s Herthou Droemer. Prijímal ponuky na recitáciu a rôzne iné vystúpenia. V r. 1980 spolupracoval s ruským klaunom Olegom Popovom vo Hviezdach manéže. Posledné verejné vystúpenie mal 3.10.1994 v TV relácii T. Gottschalka. V októbri toho istého roku zomrel v Auchkirchene. Za celý svoj život stvárnil desiatky postáv. Pamätníci si ho určite pamätajú najmä ako vynikajúceho (ak nie najlepšieho) predstaviteľa vojaka Švejka. Ten, kto neverí, by si mal film pozrieť, samozrejme v pôvodnom znení, pretože bez jeho skutočného, zaujímavo sfarbeného hlasu to nie je ono.