István Horthy

Horthy István, bol starším synom regenta Maďarska, admirála Miklósa Horthyho. Bol jeho zástupcom, nadporučíkom letectva a strojným inžinierom. Narodil sa Pole (dnes Pula, Chorvátsko) vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku 9. decembra 1904, kde bol jeho otec veliteľom Rakúsko-Uhorského vojnového loďstva. Diplom inžiniera dostal v roku 1928, potom pracoval vo firme Weiss Manfréd ako konštruktér leteckých motorov. V nasledujúcich rokoch sa vydal do Spojených štátov, kde pracoval vo Fordových závodoch spočiatku ako robotník, neskôr v konštrukcii leteckých motorov. Po návrate do vlasti pracoval vo firme MÁVAG ako vedúci konštrukcie lokomotív. Jeho kolektív skonštruoval známu parnú lokomotívu 424. Od roku 1934 do roku 1938 bol vedúcim konštrukcie a potom až do svojej tragickej nevyjasnenej smrti generálnym riaditeľom. Od februára 1940 bol prezidentom spoločnosti MÁVAG. Jeho menovaním sa porušilo tabu, prvýkrát sa stal šéfom nie železničiar. Dostal sa tak na čelo vedenia maďarských železníc. V roku 1940 sa oženil s grófkou Edelsheim-Gyulai Ilona (*Budapest 14. januára 1918) a 17. januára 1941 sa im narodil syn ifj. vitéz nagybányai Horthy István (rytier nagybányai Horthy István ml.). V roku 1941 ho zvolili za štátneho tajomníka, nakoľko bol jeho otec často chorý. Stal sa touto funkciou jeho zástupcom. Tešil sa veľkej popularite, aj keď verejne prejavoval svoj obdiv k Anglicku. Keď ministerský predseda Bárdossy László, ktorý vtiahol Maďarsko do vojny odstúpil, na jeho miesto bol dočasne menovaný Kállay Miklós, ktorý mal postúpiť neskôr funkciu Istvánovi Horthymu. Ten ale od roku 1942 bojoval ako stíhací pilot na východnom fronte. Oddiaľovanie prevzatia postu ministerského predsedu argumentoval tým, že nemá dosť frontových skúseností k tomu, aby viedol štát vo vojne. Počas vojny mu bolo jasné že Nemci vojnu prehrajú. Po vojne sa chcel presťahovať do Anglicka alebo USA, kde so svojimi konexiami chcel pripraviť pôdu na rekonštrukciu povojnového Maďarska na strane spojencov, v ktorom ho podporoval ministerský predseda Kállay Miklós. Na základe rozhodnutia vlády mal 20. augusta ukončiť svoju vojenskú službu a vrátiť sa do vlasti. Dokumenty mu doručili oneskorene, dostal ich 19. augusta a nepostúpil ich svojmu veliteľovi aby sa mohol zúčastniť okrúhleho 25. nasadenia. Pri tomto nasadení 20. augusta 1942 ráno o 5,07 havaroval krátko po štarte pri obci Aleksejevka so svojim strojom Re.2000 Héja. Nakoľko bol všeobecne známy svojim protifašistickým postojom, ktorý neskrýval, okamžite sa vynorilo niekoľko verzií o jeho zostrelení Nemcami. Jeho smrť nebola dodnes spoľahlivo objasnená. Po katastrofe bolo jeho telo prevezené do rodinnej hrobky na veľkostastku v Kenderes. Nemecká reakcia prišla veľmi rýchlo, jeho vdovu previezli do Hitlerovho hlavného stanu, kde jej chcel Führer osobne prejaviť sústrasť. Nakoľko sa vdova s ním odmietla stretnúť, museli ju osobitným lietadlom odviesť domov.