Luciano Leggio

Luciano Leggio (Liggio) bol sicílsky mafián, ktorý bol hlavou mafie v Corleone, tj. celej mafie na Sicílii od roku 1958 až do svojho zatknutia v roku 1974. Narodil sa v kolíske mafie v Corleone 6. januára 1925 v mimoriadne chudobnej rodine. Mal 10. súrodencov. Školu skončil ako deväťročný. Prvý problém so zákonom mal ako 18. ročný potom, čo bol usvedčený z krádeže kukurice, za čo bol odsúdený k 6. mesačnej strate slobody. Po prepustení zavraždil človeka, ktorý ho udal. V roku 1945 sa pridal ku corleonskej mafii ako nájomný bitkár a vrah. V tom čase viedol miestnu mafie lekár Michele Navarra. Neskôr začal Leggio budovať základy svojho impéria. Získal kontrolu nad jednou farmou tak, že zabil jedného zamestnanca, po ňom prevzal miesto a majiteľovi sa vyhrážal tiež zabitím. Po čase mu začalo rásť sebavedomie, začal byť nevyspytateľný, a z pýchy sa nechal titulovať „Profesor“, aj keď nevedel čítať. Popritom bol ale citlivý na to, keď niektorý mafián sa nevyjadroval spisovne po taliansky pre sicílsky dialekt. Obrat nastal v 10. marca roku 1948, keď dal uniesť Placida Rizzotta, miestneho odborárskeho predáka v Corleone. Toko neskôr usmrtil tromi výstrelmi do hlavy a telo hodil do 16 m. hlbokej jaskyne. Tento čin mal viacero svedkov, a jeho dvaja kumpáni - únoscovia nechceli mať s vraždou nič spoločného, preto svedčili proti nemu, no neskôr odvolali svedectvá. Polícia telo Rizzotta exhumovala a našla pri tom aj ďalšie dva. Leggio bol odsúdený, ale po dvoch rokoch ho prepustili. Neskôr dal dvoch svedkov zabiť. V čase výkonu trestu sa zoznámil so Salvatote Riina, ktorý bol neskôr najväčším šéfom mafie na Sicílli v druhej polovici 20. storočia, a s Bernardo Provenzano, ktorý sa neskôr tiež stal jedným z vysokopostavených mafiánov. Od päťdesiatich rokov začali spolu s Riinom a Provenzanom budovať každý svoju sekciu, čo viedlo v roku 1956 k rozdeleniu a následnej mafiánskej vojne proti Navarrovi. V roku 1956 a 1958 sa Leggio stal terčom útoku Navarrových ľudí, ale šťastie mu tak prialo že vyviazol iba s menším zranením. Odveta nedala na seba dlho čakať, a v auguste 1958 Riina a Provezano na hranici mesta Corleone zasypali spŕškou 200 striel zo samopalov auto Dr. Navarru. V nasledujúcich piatich rokoch zabili 50 Navarrových ľudí. Aj keď po udalostiach v roku 1948 sa mafiáni stiahli do pozadia, teraz po smrti Navarru boli zase v popredí udalostí. Stupňujúce násilie sa nevyhlo ani mesta Corleone. 30. júna roku 1963 sa odohral masaker na predmestí Palerma Ciaculli, kde pri bombovom útoku zahynulo 5 policajtov, resp. vojakov. Útok bol namierený na mafiánskeho bossa Salvatore "Ciaschiteddu" Greco, no ten nebol zabitý. Odvetou bolo zabitie Michele Cavataia na Via Lazio (Viale Lazio massacre). Po tom incidente skončila tzv. Prvá mafiánska vojna a parlament schválil na základe požiadavok verejnosti nové zákony proti mafii. Vtedy sa Salvatore "Ciaschiteddu" Greco stiahol do Venezuely a Buscetta do Brazílie. Leggio si postupne upevňoval moc a celý svoj čas venoval tomu, aby dostal celý trh s heroínom v štáte pod svoju kontrolu. 10. februára 1986 začal veľký súdny proces (Maxiprocesso)s členmi mafie, ktorý trval až do 16. decembra 1987. Kľúčovým svedkom bol mafián Tommaso Buscetta, ktorý bol chytený v Brazílii a poslaný do Talianska. Mali ho súdiť pre dve vraždy spred úteku z Talianska. Tu sa ho pokúšal zlikvidovať Totó Salvatore Riina, no neuspel. Pokúsil sa o samovraždu, ale keď sa mu to nepodarilo, rozhodol sa úplne sklamaný mafiou svedčiť proti nej. Zavraždili mu dvoch synov, a Buscetta požiadal o rozhovor s Giovanni Falconem a začal svoj život ako informátor (sicílsky- pentito). Leggio bol odsúdený na doživotie do väzenia s najprísnejšou ostrahou na Sardínii. Tu sa venoval aj jednej so svojich obľúbených činnosti – maľovaniu. Dokonca organizoval aj výstavu obrazy s charitatívnym cieľom v Corleone. Zomrel vo väzení na srdcový infarkt v roku 1993. Štefan Rencz