Imre Pozsgay

Pozsgay Imre je maďarský politik a univerzitný pedagóg. Narodil sa v obci Kóny, 26. novembra 1933. Základnú školu navštevoval v meste Enying, potom vo Fertőd ukončil strednú záhradnícku školu. Po maturite študoval na Leninovom inštitúte (Lenin Intézet – katedra ruštiny filozofickej fakulty univerzity Eötvös Loránd Tudományegyetem -ELTE)) v Budapešti , kde v roku 1957 získal diplom. V roku 1952 vstúpil do komunistickej strany MDP - Magyar Dolgozók Pártja (Maďarská robotnícka strana) a od roku 1956 bol šlenom nástupníckej strany MSZMP - Magyar szocialista munkáspárt (Maďarská socialistická robotnícka strana). Od roku 1957 do 1965 bol riaditeľom večernej straníckej školy marxizmu-leninizmu MSZMP pre župu Bács-Kiskun. Od roku 1969 bol aj tlačovým vedúcim Zväzu mládeže (KISZ – Komunista ifjúsági szervezet). Od roku 1971 do roku 1975 bol námestníkom šéfredaktora spoločenského časopisu „Társadalomtudományi Szemle“. Do vysokej politiky sa dostal roku 1975, keď bol menovaný námestníkom ministra kultúry, a od roku 1976 sa stal aj ministrom kultúry. Od roku 1980 mu pričlenili aj rezort školstva, a stal sa členom ústredného výboru MSZMP. V roku 1982 ho postupne začali vytláčať z politických funkcií. Jeho posledným dielom ministra bolo založenie divadla Józsefa Katonu (Katona József Színház) v Budapešti, potom ho preložili na post predsedu Národného frontu. V roku 1983 sa dostal do parlamentu, roku 1985 do politbyra MSZMP a v roku 1988 do vlády Károlya Grósza, a neskôr aj Miklósa Németha. V rokoch 1989-1990 bol aj predsedom kolégia pre vedu a výskum. Bol prvým vládnym politikom ktorý nazval udalosti z jesene roku 1956 „ľudovým povstaním“. Na pohrebe Imre Nagya bol jedným z politikov, ktorý stál pri jeho rakve. 19. augusta 1989 spolu s Ottom von Habsburgom zorganizoval „Paneurópsky piknik“, pri ktorom otvorili pri Soproni na 3. hodiny hranicu medzi Rakúskom a Maďarskom. Túto možnosť vtedy využilo viac ako 600 občanov NDR a prekročilo železnú oponu.Toho času mali síce maďarskí pohraničníci stále ešte rozkaz strieľať po každom, kto sa pokúsi o ilegálny prechod hranice, avšak z dôvodov ľudskosti rozkaz neplnili. Po zmene režimu vystúpil zo strany a bol zakladateľom národnej demokratickej stany (Nemzeti Demokrata Szövetség), potom opustil politiku. V roku 2005 sa stal ešte konzultantom Viktora Orbána. V rokoch 1995-2000 bol rektorom akadémie Sv. Ladislava (Szent László Akadémia), v rokoch 1996-2001 bol členom predsedníctva Svetového spolku Maďarov. V roku 1991 sa stal univerzitným profesorom na katedre politológie v Debrecene, od roku 2003 učí na univerzite „Károli Gáspár Református Egyetem“. Je ženatý, manželka je vysokoškolský pedagóg, syn je výskumník v obore mikroelektroniky, a dcéra je lekárka.