Herbert Kappler

Herbert Kappler bol šéfom nemeckej polície, Sicherheitspolizei (SiPo) a bezpečnostných služieb SD v Ríme počas druhej svetovej vojny. Do konca vojny dosiahol hodnosť SS Obersturmbannführera, a bol zodpovedný za masaker v Ardeatine, kde Nemci 24. marca 1944 popravili viac ako 300 talianskych civilistov z pomsty za bombový útok partizánov na nemecké jednotky. Kappler sa narodil 23. septembra 1907 v meste Stuttgart vo vtedajšej nemeckej ríši. Kappler po štyroch rokoch na gymnáziu, študoval na vysokej škole elektrotechnickej. V roku 1929 bol certifikovaný elektrikár, žil a pracoval vo svojej profesii v Stuttgarte. Kappler bol svedkom chaosu počas veľkej hospodárskej krízy, rozpínavosti polovojenskej organizácie veteránov Freikorpsu, aj vzostupu nacistickej strany. Vstúpil do nacistickej strany (NSDAP) 1. augusta 1931 vo veku dvadsiatich troch rokov. Zároveň sa stal členom v Sturmabteilung (SA, útočné oddiely strany) a slúžil v SA od 1.augusta1931 do 1. decembra 1932. Jeho nacistická stranícka knižka mala členské číslo 594.899. Po odchode z SA, sa Kappler stal potenciálnym kandidátom do Schutzstaffel (SS). Čakateľom bol od decembra 1932 do mája 1933, keď sa stal riadnym členom s číslom 55.211. To bolo ešte pred uchopením moci Adolfom Hitlerom. Kappler sa tiež zúčastnil v Stuttgarte noci dlhých nožov, ale bol v tej dobe príliš mladý SS, aby sa nejako významne podieľal na akcii. V roku 1935 ako súčasť programu v znovuvyzbrojení Nemecka bol Kappler povolaný slúžiť vo Wehrmachtu. Od júna 1935 do septembra 1936 sa zúčastnil výcviku, a 27. septembra 1936 v hodnosti rotmajstra prešiel do zálohy. Ako aktívny člen SS na plný úväzok bol oslobodený od ďalšej vojenskej služby, nebojoval ani vo Waffen-SS, iba pôsobil v policajných a bezpečnostných jednotkách SS a SD. V januári 1936 bol povýšený do hodnosti SS- Scharführer a priradili ho do hlavnej kancelárie Gestapa (štátna tajná polícia) v Stuttgarte. V priebehu budúceho roka si ho všimli jeho nadriadený a bol prvýkrát predstavený Reinhardovi Heydrichovi. V roku 1937 Kappler (teraz už ako SS- Oberscharführer (rotný)) bol poslaný do policajnej školy (Führerschule der Sicherheitspolze) v Berlíne, ktorú absolvoval v lete roku 1937 a stal sa kriminálnym komisárom (Kriminalkommissar). Po vypuknutí druhej svetovej vojny v septembri 1939, Kappler slúžil ako SS- Hauptsturmführer (kapitán) v hlavnej kancelárii Gestapa v Stuttgarte. Od roku 1939 do roku 1940, bol krátko nasadený do Poľska, kde sa zúčastnil rôznych akciách trestných Einsatzgruppen, potom ako uniformovaný dôstojník gestapa pracoval v okupovanom Belgicku, kde pôsobil na potlačovaní odporu voči nemeckej nadvláde. V roku 1941 po zavedení "konečného riešenia" a smerníc vyplývajúcich z konferencie vo Wannsee (vedenej Heydrichom), Kappler začal koordinovať deportácie židovskej komunity do vyhladzovacích táborov vo východnej Európe. V polovici roku 1941 bol Kappler vybraný ako styčný dôstojník vo vláde Benita Mussoliniho, ako poradca fašistickej polície. Jeho vymenovanie do Talianska bolo výsledkom jeho policajných skúseností v tajnej polícii a v spojení s vedením SS (Reinhard Heydrich) a rovnako aj pre jeho plynulú komunikáciu v talianskom jazyku. Po uzavretí prímeria medzi Talianskom a spojeneckými silami 8. septembra 1943, nemecká armáda obsadila Rím, a Kappler bol menovaný šéfom tajnej polície a bezpečnostných služieb (Oberbefehlshaber Sicherheitspolizei und des SD) pre všetky jednotky SS a policajné jednotky nasadené v Ríme. Bol povýšený do hodnosti SS-Obersturmbannführer (podplukovník) 12. septembra, a rýchlo nastúpil do novej funkcie operujúcej z talianskeho hlavného mesta. Kapplerovou prvou akciou v čele nemeckých bezpečnostných zložiek v Ríme bolo vypracovať plán na záchranu internovaného Benita Mussoliniho, špeciálnymi silami SS, čo bolo aj dosiahnuté výsadkom pod vedením Otto Skorzenyho. Kappler bol poverený deportáciami talianskych Židov do Osvienčimu, a vo svojej prvej akcii bolo transportovaných 1.007 Židov, z ktorých iba 16 prežilo. Kappler neskôr zorganizoval deportáciu ďalších 10.000 rímskych Židov, z ktorých skoro všetci nakoniec zahynuli v nacistických plynových komorách. Na začiatku roka 1944 bol Kappler najvyšším predstaviteľom Reichssicherheitshauptamt (Hlavný ríšsky bezpečnostný úrad) v Ríme, a zodpovedal sa priamo iba vojenskému veliteľovi Luftwaffe Generálmajorovi Kurtovi Mälzerovi a najvyššiemu veliteľovi SS a polície v Taliansku, SS- Obergruppenführerovi Karl Wolffovi. Potom, čo spojenecké armády vpadli do Talianska, Kappler sa začal venovať lovu na spojeneckých agentov a spojeneckých zajatcov, ktorí unikli z talianskych zajateckých táboroch potom čo talianska armáda kapitulovala. Týmto prišiel Kappler do priameho konfliktu s Vatikánom, ktorý bol podozrivý z prechovávania spojencov na úteku a vojenských zajatcov a to aj napriek tomu, že Vatikán za pápeža Pia XII. bol technicky neutrálnym štátom. Najväčším protivníkom Kapplera v tomto smere bol monsignor Hugh O'Flaherty, ktorý pomáhal židovským utečencom a spojeneckým zajatcom utiecť v Ríme. Je paradoxné, že po vojne sa Kapplerom stali priateľmi, a O'Flaherty bol jedným z mála jeho pravidelných návštevníkov vo väzení. Neskôr pod jeho vplyvom Kappler prestúpil na katolícku vieru. Keď Rím obsadili spojenecké vojská, Kappler sa neúspešne pokúsil hľadať útočisko vo Vatikáne, ale bol zatknutý britskými úradmi v roku 1945. Po Kapplerovi druhý najvyšší veliteľ v Ríme, SS-kapitán Erich Priebke, unikol, a až v roku 1996 bude čeliť spravodlivosti. V roku 1947 bol Kappler postavený pred taliansky vojenský tribunál a odsúdený na doživotné väzenie vo vojenskej väznici v Gaeta. Kappler a jeho prvá manželka sa rozviedli, keď bol vo výkone trestu, ale sa znovu oženil so zdravotnou sestrou Anneliese, s ktorou si dlho dopisoval. V roku 1975 v jeho šesťdesiatich ôsmich rokoch bola Kapplerovi diagnostikovaná nevyliečiteľná rakovina a bol premiestnený do vojenskej nemocnice v Ríme v roku 1976. Odvolania jeho manželky a nemeckej vlády na jeho prepustenie boli odmietnuté talianskymi úradmi. Kvôli zhoršujúcemu sa stavu mala Kapplerova manželka, ako jeho ošetrovateľka neobmedzený prístup k nemu počas jeho hospitalizácie v talianskej nemocnici. Pri návšteve väznice v auguste 1977 ho Kapplerova žena uniesla vo veľkom kufri (v tej dobeKappler vážil menej ako 40 kg) a utiekli do západného Nemecka. V nosení kufra jej pomáhli zrejme nič netušiaci Carabinieri. Taliani potom neúspešne požadovali aby Kappler sa vrátil, ale západonemecké úrady ho odmietli vydať kvôli jeho zlému zdravotnému stavu. Herbert Kappler zomrel 9. februára 1978 v Soltau, Sasku, Nemeckej splkovej republike. Jeho postava bola sfilmovaná vo filme Šarlátový a čierny (The Scarlet and the Black -1983), kde ho hral Christopher Plummer, a monsignora Hugha O'Flahertyho vynikajúco stvárnil Gregory Peck. V roku 1973 bol natočený film o masakri v Ardeatine, s názvom Masaker v Ríme, kde Kapplera hral Richard Burton.