Richard Sorge

Richard Sorge bol nemecký komunista, ktorý pracoval ako špión pre Sovietsky zväz v Japonsku počas druhej svetovej vojny. Bol dôstojníkom sovietskej výzvednej služby GRU. Narodil sa 4. októbra 1895 v Baku, v rodine nemeckého inžiniera Wilhelma Sorgeho, ktorý tam pracoval pre miestnu ropnú spoločnosť. Jeho matka bola Ruska Nina Semjonovna Kobeljova, a on bol posledným z jej deviatich detí. Jeho starý otec bol tajomníkom Karola Marxa. Keď mal Richard 3 roky, rodina sa vrátila do Nemecka. Zámožný otec kúpil dom v Berlíne. Tu aj ukončil gymnaziálne štúdium. V roku 1914 sa dobrovoľne prihlásil do armády. Bojoval na západnom fronte, bol viackrát ranený a vyznamenaný Železným krížom II. triedy. Stal sa poddôstojníkom, ale zo zdravotných dôvodov po treťom zranení (zostala mu noha o 2,5 cm kratšia) bol prepustený z armády. Počas liečby študoval Marxa a osvojil si komunistickú ideológiu. Zapísal sa na univerzitu v Kieli a v roku 1919 získal titul PhDr. V tom istom roku vstúpil do Komunistickej strany Nemecka (Kommunistische Partei Deutschlands, KPD). V roku 1921 sa oženil s bývalou manželkou svojho profesora, Christiane Gerlach a Solingene prijal prácu redaktora v robotníckych novinách Bergischen Arbeiterstimme. V roku 1923 sa zúčastnil pokusu o komunistický prevrat v Porúrí. V roku 1924 odcestoval do Moskvy, a v roku 1925 sa stal členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a aktívne pracoval v aparáte Kominterny. Jeho manželka v rokoch 1924 -1926 pracovala v inštitúte Marxa a Engelsa, potom sa vrátila do Nemecka, kde po oficiálnom rozvode emigrovala v roku 1932 do USA. V roku 1927 sa Sorge zoznámil so svojou druhou manželkou Jekaterinou Aleksandrovnou Maksimovovou. V novembri roku 1929 sa stal pracovníkom sovietskej výzvednej služby GRU pod krycím menom „Ramsay“. Jeho školiteľmi boli Jan Karlovič Berzin, zakladateľ GRU, a Semjon Urickij, riaditeľ GRU v rokoch 1935 – 1937 (obaja boli neskôr počas Stalinových čistiek popravený). V roku 1929 bol na študijnej ceste v Anglicku, po návrate v roku 1933 vstúpil Sorge ako agent provokatér do Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP, Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei), odkiaľ bol potom odoslaný ako diplomat do Číny, do Šanghaja. Tu sa zoznámil s japonským komunistom, novinárom Ozaki Hocumi. Tu pod rúškom poľnohospodárskeho odborníka cestoval po krajine a kontaktoval čínskych komunistov. V januári 1932 podrobne informoval o incidentoch medzi Japoncami a Číňanmi. V roku 1932 ho povolali do Moskvy a GRU poslala do Spojených štátov, kde pracoval ako nemecký novinár. Ako nemecký novinár dostal priaznivé odporučenie z japonského konzulátu pre japonské ministerstvo zahraničných vecí v Tokiu. 6. septembra vycestoval do Japonska ako dopisovateľ novín Frankfurter Allgemeine Zeitung. Tu ho jeho priateľ Hocumi Ozaki zoznámil s japonským ministerským predsedom Funimaro Konoe, od ktorého získaval cenné informácie pre Moskvu. Získal aj informácie o prípravách operácie Barbarossa a niekoľkokrát varoval Stalina. Jeho radista Max Clausen odoslal od roku 1939 v 141 telegramoch viac ako 65 000 slov. Najprv si Japonci mysleli, že je agentom nemeckého Abwehru, no nemecký veľvyslanec to rozhorčene odmietol. Rusy sa tvárili, že o ňom nikdy nepočuli. Nakoniec však bol japonskou kontrarozviedkou odhalený a v roku 1941 zatknutý. O jeho vydanie sa snažil potom jednak Stalin ako aj Hitler, no neúspešne. V roku 1943 bol Sorge odsúdený k trestu smrti obesením. Popravili ho po Ozaki Hocumim, 7. novembra 1944 (výročie VOSR) vo väznici Sugamo v 10:20. Sorgeho posledné slová boli: "Nech žije Komunistická strana Sovietskeho zväzu! Nech žije Červená armáda!" Sorge trpel na šibenici bezmála 20 minút. Roku 1964 bol Richard Sorge vyznamenaný in memoriam titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. Štefan Rencz