Karl Hermann Frank

Karl Hermann Frank bol politik prvej ČSR, člen Sudetendeutsche Partei (Sudetonemecká strana). Pôvodne bol kníhkupcom. Po okupácii českých zemí a vytvorení Protektorátu Čechy a Morava, sa stal štátnym tajomníkom úradu ríšskeho protektora. Narodil sa 24. januára 1898 v Karlovych Varoch vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku. V detstve utrpel vážne zranenie oka, pretol mal sklenenú náhradu. Študoval neúspešne rok právo na Právnickej fakulte Nemeckej univerzity v Prahe, potom sa rozhodol vstúpiť do Rakúsko-Uhorskej armády. Bol horlivým zástancom Sudet a bol toho názoru, že by mali byť začlenené do Nemeckej ríše. V roku 1919 vstúpil do Deutsche Nationalsozialistische Arbeiterpartei (Nemecká národno-socialistická robotnícka strana). Od roku 1933 začal pôsobiť v Sudetonemeckej strane Konrad Henlein V roku 1935 sa stal zástupcom Sudetonemeckej strany (SdP). V rokoch 1935 - 1938 pôsobil ako poslanec Československého parlamentu za (SdP). Reprezentoval najradikálnejších národných socialistov v SdP. V roku 1938 sa aktívne podieľal na činnosti, ktorá viedla k rozbitiu Československej republiky. Po Mníchovskom diktáte sa stal gauleiterom (vedúcim regionálnej pobočky NSDAP) v Sudetách ktoré boli v októbri roku 1938 pripojené k Nemecku v novovzniknutej župe Sudetengau. Svojim radikalizmom si získal priazeň Heinrich Himmler, ktorý ho v ešte v novembri toho istého roku povýšil na SS-Brigadeführera. Od 19. marca 1939 bol štátny tajomník úradu ríšskeho protektora pre Čechy a Moravu. Osobne zodpovedal za represálie nacistov voči českému obyvateľstvu ako boli i akcie proti vysokoškolským študentom 17. novembra 1939 a popravy za druhého stanného práva. V auguste roku 1942 sa stal ríšskym štátnym ministrom v Protektoráte Čechy a Morava, a 20. marca 1943 sa stal generálom polície (SS-Obergruppenführer und General der Polizei) v Prahe. Zároveň sa stal aj generálom Waffen-SS. Skoro ráno 9. mája 1945 utiekol pred postupujúcimi sovietskymi jednotkami z Prahy do západného Česka, kde bol v Rokycanoch zajatý americkou armádou a dopravený do nemeckého Wiesbadenu, kde ho podrobili výsluchu. Následne bol vydaný späť do Československa. Tam bol v máji 1946 odsúdený ľudovým súdom v Prahe za vojnové zločiny proti obyvateľom republiky, na trest smrti. Bol popravený obesením vo väznici na Pankráci. 22. mája 1946. Počas svojho života bol dvakrát ženatý. 21. januára 1921 si vzal Annu Müller (5.1.1899 Karlove Vary) a rozviedol sa s ňou 17. 2.1940. Počas manželstva s Annou Müller mal dvoch synov. Frank sa znovu oženil 14.4.1940, keď si vzal MUDr. Karolu Blaschke (13.8.1913, Most). Spolu mali syna Wolfa-Dietricha (20.8. 1942) a dve dcéry, Edda (16.8. 1941) a Holle (8. 3. 1944). Po ich zajatí Američania nemali o ňu záujem a poslali ju do Československa. Frankova manželka bola vypočúvaná na policajnom riaditeľstve v Bartolomejskej ulici v Prahe, potom ju na ďalší deň z neznámych dôvodov vyžiadali Rusy a odviezli na poľné letisko pri Drážďanoch. Cieľom letu bola Moskva, väznica Lubjanka. Tam strávila rok a ďalších 10 rokov v gulagu v Kazachstane. Počas jej väznenia deti vyrastali v detských domovoch. Prepustili ju do NSR až v r.1956. O Frankovej poprave sa dozvedela až po svojom návrate. Svoje deti potom hľadala celé štyri roky, ale nakoniec ich postupne našla v náhradných rodinách. Štefan Rencz