Theodor Eicke

Theodor Eicke bol veterán z prvej svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny bol vysokopostavený nacista a dôstojník zbraní SS (Waffen-SS) v hodnosti SS-Obergruppenführer und General der Waffen-SS. V roku 1933 bol veliteľom koncentračného tábora v Dachau, v rokoch 1934-1940 inšpektor koncentračných táborov. Bol jednou z kľúčových postáv podieľajúcich sa na založení nacistických vyhladzovacích táborov. Od roku 1939 bo veliteľom 3. divízie SS Totenkopf. Bol držiteľom Rytierskeho kríža železného kríža s dubovými ratolesťami. Keby sa bol dožil konca vojny, istotne by skončil na šibenici v Norimbergu. Narodil sa 7. októbra 1892, Hüdingen, Alsasko-Lotrinsku ako 11. dieťa prednostu miestnej železničnej stanice. Po skončení základnej školy nastúpil do reálnej školy v Hampont, ale štúdium nezvládol preto v roku 1909 školu opustil. V roku 1909 nastúpil do cisárskej armády k 23. bavorskému pechotnému pluku v Landau. Bojoval v prvej svetovej vojne. V roku 1914 bol vyznamenaný za statočnosť Železným krížom II. triedy. Po vojne pracoval krátko ako dôstojník polície, no pre svoje politické názory inklinujúce k nacizmu bol prepustený. Od roku 1923 pracoval vo firme I. G. Farben v meste Ludwigshafene. 1. decembra 1928 vstúpil do NSDAP a SA a neskôr prestúpil do SS. V roku 1932 bol zatknutý za spoluúčasť na politických vraždách a atentátoch a odsúdili ho na dvojročný trest. Bol však podmienečne prepustený, následne pokračoval v predošlých aktivitách a uchýlil sa do ilegality. S falošnými dokladmi pôsobil v Taliansku, kde na rozkaz Heinricha Himmlera zaisťoval centrum pre nemeckých exulantov z SS. V roku 1933 sa dostal do sporu s gauleiterom (miestodržiteľom) Josefom Bückelom, ktorý ho označil za duševne chorého a nebezpečného pre spoločnosť. Bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a prepustený z SS. Po zákroku doktora kliniky a Heinricha Himmlera bol prepustený, a poslali ho robiť veliteľa koncentračného tábora Dachau. Eicke v tábore zaviedol brutálne metódy včítane mučenia a popráv. O rok neskôr bol poverený funkciou inšpektora koncentračných táborov a svoje metódy tak rozšíril aj inde. Podieľal sa rozvoji ekonomickej činnosti táborov, pri ktorej bola využívaná otrocká práca väzňov. V roku 1934 na Hitlerov príkaz osobne popravil veliteľa SA Ernsta Röhma v Noci dlhých nožov. Po začiatku 2. svetovej vojny bol koncom roku 1939 poverený vedením novovytvorenej divízie SS-Totenkopf. Po roku 1940 sa už Eicke neangažoval v organizácii koncentračných táborov, lebo vo funkcii inšpektora táborov ho nahradil Richard Glücks. Jednotky pod jeho velením sa dopustili viacerých vojnových zločinov. Medzi prvé známe patrí masaker britských vojnových zajatcov v Le Paradis v roku 1940, či viaceré masakry zajatých sovietskych vojakov. Medzi svojimi vojakmi bol populárny. Bol zranený pri výbuchu míny počas operácie Barbarossa, do služby sa vrátil v decembri 1941. Zahynul 26. februára 1943 počas bitky o Charkov. Pri hľadaní kontaktu s jedným zo svojich plukov, keď bol jeho štábny Fi 156 Storch v popoludňajších hodinách okolo 16:30 zostrelený sovietskymi jednotkami pri obci Michajlovka. Stroj dopadol na Sovietmi kontrolované územie, a Nemci sa k vraku dostali až nad ránom nasledujúceho dňa. Rencz