Fabian von Schlabrendorff

Fabian von Schlabrendorff bol nemecký právnik, dôstojník a bojovník protihitlerovského odboja z 20. júla 1944. Po vojne bol od roku 1967 do 1975 sudca Spolkového ústavného súdu. Narodil sa 1. júla 1907 v Halle (Saale), Nemecku. Po maturite vyštudoval právo a po získaní doktorátu pracoval ako asistent Herberta von Bismarcka, štátneho tajomníka pruského ministerstva vnútra. Obaja zdieľajú rovnaký odpor k nacistom. Schlabrendorff neskôr si vzal Luitgarde von Bismarck, vnučku ďalšieho vodcu odporu Ruth von Kleist-Retzow. Čoskoro sa Schlabrendorff stal jedným z konzervatívnych odporcov národného socializmu. Ako nadporučík v zálohe sa stal v roku 1942 pobočníkom plukovníka Henninga von Tresckow, svojho bratranca, jedeného z vodcov vojenského odporu proti Hitlerovi. Bol zasvätený do plánov a fungoval ako spojka medzi skupinou sprisahancov na východnom fronte a skupinou sprisahancov v Berlíne - Ludwig Beck, Carl Friedrich Goerdeler, Hans Oster a Friedrich Olbricht. 13 marca 1943 prepašoval Schlabrendorff ako pobočník náčelníka štábu 2. armády na východnom fronte Henninga von Tresckowa dva výbušné balíky zamaskované ako fľaše koňaku do lietadla, v ktorom mal letieť Hitler z inšpekcie zo Smolenska do Rastenburgu. Výbušninu zohnal admirál Canaris, a plukovník Erwin von Lahousen vedúci oddelenia obrany II, priniesol osobne ju do Smolenska. Schlabrendorff aktivoval detonátor a podal balík podplukovník Brandtovi, ktorý sa pripojil Hitlerovému sprievodu. Bomba neexplodovala kvôli chladu v nákladnom priestore lietadla. Druhý deň ráno Schlabrendorff letel riskujúc všetko s kuriérskym lietadlom do východného Pruska, a vymenil fľaše koňaku za pravé. Po nezdarenom atentáte 20. júla 1944 bol Schlabrendorff zatknutý a vzatý do väznice gestapa v Berlíne. Aj napriek opakovanému mučeniu gestapom Schlabrendorff nič nevyzradil o podrobnostiach a plánoch odporu. Vo februári 1945 postavili Schlabrendorffa pred tzv. Ľudový súd v Berlíne. 3. februára počas jednania súdu došlo kvôli bombardovaniu k evakuácii súdnej siene a bol proces prerušený. Predseda súdu Roland Freisler, tzv. Zúrivý Roland sa ale vrátil pre spisy, keď bomba zasiahla miestnosť a padajúci trám ho zabil. Jeho mŕtvola zvierala v rukách Schlabrendorffov spis. ¨ Ďalší súd sa konal v polovici marca, ktorý viedol Wilhelm Crohne. Ten už bol miernejší a uznal že priznania boli vynútené mučením. V nasledujúcom mesiaci bol Schlabrendorff postupne väznený v rôznych koncentračných táboroch, Sachsenhausen, Flossenbürg a Dachau. 24. apríla 1945 bol Schlabrendorff v transporte spolu s asi 140 prominentnými väzňami dvanástich rôznych národností prevezený do Niederdorf v južnom Tirolsku. Transport prevzal od SS (mali rozkaz nenechať väzňov padnúť do rúk nepriateľa) kapitán Wehrmachtu Wichard von Alvensleben, ktorý opustil v mieste cieľa transport. Väzni boli na 4 mája 1945 oslobodený americkými vojskami. Po vojne Schlabrendorff opäť pracoval ako právnik. Za svoju statočnosť v odboji bol ocenený Rádom maltézskych rytierov. Od roku 1967 do 1975 bol sudcom Spolkového ústavného súdu. Zomrel 3. septembra 1980 vo Wiesbadene, Nemeckej spolkovej republike.