Eugene Paul Wigner

Eugene Paul Wigner, rodným menom Wigner Pál Jenő, sa narodil 17. novembra 1902 v Budapešti, Rakúsko-Uhorsku. Bol americký fyzik maďarského pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku. Wigner bol jedným z tých fyzikov, ktorí v 20-rokoch minulého storočia postavili fyziku do nových dimenzií. Prví fyzici z tejto generácie- Erwin Schrödinger, Werner Heisenberg a Paul Dirac vytvorili kvantovú mechaniku. Nobelovu cenu získal za príspevky k teórii atómového jadra a elementárnych častíc, a najmä za objav základných princípov symetrie a ich aplikácie v praxi. Medzi fyzikmi bol niekedy označovaný ako tichý génius a niektorí z jeho súčasníkov ho prirovnávali aj k Einsteinovi. Zaviedol pojem symetria do kvantovej mechaniky, a v 30. rokoch rozšíril svoj výzkum na atómové jadrá. V rokoch 1939 - 1945 táto generácia fyzikov pomohla pretvoriť svet. Wigner Jenő bol členom skupiny známych maďarských fyzikov a matematikov z Budapešti. Patrili sem Erdős Pál, Teller Ede, Neumann János a Leó Szilárd. Ich americký kolegovia ich kvôli akoby „nadpozemským“ schopnostiam prezývali „The Martians“ (Marťania). Szilárd bol najlepším priateľom Wignera. Neumann bol Wignerov spolužiak a radca, o ktorom neskôr Wigner napísal, že bol to najmúdrejší človek akého na Zemi poznal. E. P. Wigner bol však z nich jediný, kto získal Nobelovu cenu. Jenő mal dve sestry. Študoval na evanjelickom gymnáziu (Fasori Evangélikus Gimnázium). Matematiku ho učil vedec a učiteľ Rátz László, ktorý učil aj Neumanna. Fyziku ho učil Sándor Mikola. Po maturite sa zapísal sa na Polytechniku na štúdium chémie, ale od roku 1921 pokračoval v štúdiu už na Vysokej škole technickej v Berlíne (Technische Hochschule). Tu sa aj raz týždenne zúčastňoval na stretnutiach Nemeckej fyzikálnej spoločnosti (Deutschen Physikalischen Gesellschaft), na ktorej nechýbali veľký vedci ako Max Planck, Max von Laue, Rudolf Ladenburg, Werner Heisenberg, Walther Nernst, Wolfgang Pauli a Albert Einstein. Tu sa Wigner zoznámil so Szilárdom, s ktorým sa ihneď stal jeho dobrými priateľom. V roku 1925 sa vrátil do Maďarska a pracoval v otcovej firme ako chemický inžinier. Nevedel ale odolať Berlínskemu výskumnému ústavu kryštálov, a preto sa vrátil do Nemecka. Neskôr v Göttingene sa stal asistentom slávneho matematika Davida Hilberta. Veľkým sklamaním preňho bolo, že Hilbert už nebol aktívny a preto Wigner strávil mnoho času v knižnici a svoj voľný čas zasvätil fyzike. Tu položil základy teórie symetrií v kvantovej mechanike. V roku 1930 Wigner Jenő a Neumann János odišli na Princetonskú univerzitu. Po nástupe nacistov k moci v Nemecku tu našli bezpečné miesto, ale aj tak ešte pol roka cestovali, učili sa a vyučovali v Európe.V Princetone roku 1934 Wigner predstavil svoju sestru Margitu fyzikovi Paulovi Diracovi. Margita a Dirac sa zobrali a Wigner sa zblížil s Diracom. Wigner strávil určitý čas aj s Einsteinom, ktorý sem prišiel na Institute for Advanced Study. Koncom 30. rokov rozšíril svoj výzkum aj na atómové jadrá a rozvinul tu jednu veľmi dôležitú teóriu o nukleárnych reakciách. Bol brilantný teoretik, ale aj praktik a mal cit aj pre techniku. V roku 1937 dostal americké občianstvo, a o rok sa vrátil do Princetonu. V rokoch 1939 a 1940 zohral významnú úlohu v prípravách aj v uskutočnení Projektu Manhattan, na ktorého konci stál zrod atómovej bomby. Wignera však veľmi ranilo, keď atómové bomby zvrhli na Hirošimu a Nagasaki. V 50. rokoch sa ho veľmi dotkla smrť E. Fermiho, A. Einsteina a Neumanna. V roku 1960 ho už považovali za jedného z najväčších predstaviteľov matematickej fyziky. V roku 1963 Wigner dostal Nobelovu cenu za fyziku. Wigner Pál Jenő zomrel 1. januára 1995 v Princetone, New Jersey, USA.