Účinkuje
Hans-Ulrich Rudel
Věk: 66 († 18. 12. 1982)
Datum narození: 2. 7. 1916
Národnost: německá
- Fanklub:
Popis a galerie
Hans-Ulrich Rudel bol nemecký letecký dôstojník, na konci druhej svetovej vojny v hodnosti plukovníka (Oberst). Bol najúspešnejším pilotom strmhlavých bombardérov v druhej svetovej vojne. Bol aj najúspešnejším ničiteľom tankov. Uskutočnil 2530 bojových vzletov. Zničil okolo 800 vozidiel, 519 tankov, 150 kusov delostreleckých zbraní, 2 krížniky, 1 bojovú loď (Marat), 1 torpédoborec a zostrelil 9 lietadiel. Lietal na lietadlách Junkers Ju 87 a Focke-Wulf Fw 190. Ako jediný získal počas druhej svetovej vojny Rytiersky kríž v zlate s dubovým listami, mečmi s briliantmi.
Narodil sa 2. júla 1916 v Konradswaldau, v Sliezsku, (dnes Grzędy v Poľsku) v rodine protestantskeho kňaza. Viac ako štúdium ho zaujímal šport, bol abstinentom a nefajčiarom. Po maturite v roku 1936 vstúpil do Luftwaffe (voj. letectvo), a ako študent dôstojníckej školy začal základný letecký výcvik v leteckej škole vo Wildpark-Werder. V lete roku 1938 ho pridelili k letke I./Stuka-Geschwader 168 v rakúskom Štajerskom Hradci.
Neskôr bol vyslaný na tréning leteckého prieskumu do leteckej školy v Hildesheime. 1. januára 1939 ho povýšili na poručíka. Po ukončení výcviku ho prevelili k jednotke leteckého prieskumu Fernaufklärungsgruppe 121 v Prenzlau. Na začiatku druhej svetovej vojny počas útoku na Poľsko lietal ako prieskumník. 11. októbra 1939 dostal za úspešné splnenie úloh Železný kríž II. triedy. Na vlastnú žiadosť bol potom prevelený k strmhlavým bombardérom. Po absolvovaní precvičenia ho v máji 1940 prevelili do Francúzska k jednotke I./StG 3 do Caen.
V bitke o Britániu sa aktívne nezúčastnil, lebo ho stále považovali za zlého pilota. Neskôr ho poslali nazad k jednotke v Štajerskom Hradci, kde opäť absolvoval výcvik v strmhlavom bombardovaní, potom prešiel k I./StG 2, no mal povesť zlého pilota a tak strávil v nebojových úlohách aj inváziu na Krétu. Jeho hviezdna kariéra začala po napadnutí Sovietskeho zväzu nemeckou armádou. Už o mesiac bol 18. júla 1941 za svoje úspechy vyznamenaný Železným krížom I. triedy.
23. septembra 1941 bola počas útoku na kronštadtský prístav zásahom jeho 1000 kg bomby potopená sovietska bojová loď Marat. Po absolvovaní celkovo 500 bojových misií, v januári 1942 získal Rytiersky kríž. 10. februára 1943 sa stal prvým bojovým pilotom, ktorý odlietal 1000 bojových misií. Vymyslel aj novú taktiku útoku na tanky, odporúčal útočiť na zadnú a vrchnú časť tanku, kde bol slabší pancier a chladenie motora. Nálety smeroval z nepriateľského tyla k vlastnému územiu, čo bola výhoda v prípade zásahu protilietadlovou obranou. Počas bitky pri Kursku a následne do jesene 1943 zničil 100 nepriateľských tankov, za čo bol 23. októbra vyznamenaný mečmi k Rytierskemu krížu s dubovými ratolesťami.
V marci 1944 ho povýšili na veliteľa perute (Gruppenkommandeur) III./StG 2. V tom čase mal už odlietaných 1800 bojových akcií a zničených 202 tankov. Koncom mesiaca bola jeho letka napadnutá sovietskymi stíhačkami Lavočkin La-5., pričom bolo jedno jeho lietadlo Junkers Ju 87G zostrelené nad sovietmi obsadeným územím. Rudel sa rozhodol jeho posádku zachrániť, ale na rozbahnenom teréne už sa mu nepodarilo vzlietnuť so zachránenými.
Preto opustili lietadlo a pred blížiacou sa sovietskou jednotkou boli nútený preplávať rieku Dnester. Tento 600 m široký ľadový prúd sa však podarilo preplávať iba jemu, jeho palubný strelec pri tomto pokuse prišiel o život. 29. marca 1944 bol vyznamenaný diamantmi k Rytierskemu krížu s mečmi a dubovými ratolesťami. V novembri 1944 bol pri v blízkosti Budapešti ranený do stehna ale naďalej pokračoval v letoch, aj so sadrou na nohe.
8. februára 1945 ho v oblasti Frankfurtu nad Odrou pri bojovom lete ťažko zranil zásah 40 mm protilietadlovým granátom. V dôsledku zranení mu boli nútený amputovať nohu pod kolenom, ale už 25. marca 1945 sa vrátil do služby na vlastnú žiadosť. Do konca vojny stihol ešte zničiť ďalších 26 tankov. Na konci vojny sa mu s ďalšími podarilo uniknúť pred sovietskym zajatím, a odleteli z domovského letiska v Čechách na Ju-87 a Fw-190.
Po dvojhodinovom lete pristáli 8. mája na letisku Kitzingen, ktoré bolo obsadené Američanmi. Hans-Ulrich Rudel počas druhej svetovej vojny uskutočnil 2530 bojových letov, z toho asi 400 letov na Fw-190. Za toto obdobie podľa oficiálnych údajov zničil 519 tankov, 150 delostreleckých zbraní, 4 obrnené vlaky a 800 ďalších vozidiel. Okrem toho potopil 70 menších plavidiel, 1 bojovú loď, dva krížniky a jeden torpédoborec. Zostrelil 9 lietadiel, z toho 2 Il-2 (Iljušin) a 7 bližšie nešpecifikovaných stíhačiek.
On sám bol 32-krát zostrelený, pričom niekoľko krát nad nepriateľským územím. Jeho úspechy počas vojny vďačne využívala nacistická propaganda a v Nemecku bol veľmi populárny. Dostal najvyššie nemecké vyznamenania, v ktorých počte ho prevýšil len maršal Hermann Göring. Bol jediným nositeľom Rytíerskeho kríža so zlatou dubovou ratolesťou s mečmi a briliantami. Po vojne bol Rudel 11 mesiacov hospitalizovaný a neskôr ho vypočúvali v Anglicku a vo Francúzsku. Po prepustení zo zajatia pracoval krátko ako podnikateľ v Coesfelde vo Westfálsku.
V roku 1948 ušiel cez Švajčiarsko do Talianska. V Ríme s pomocou biskupa Aloisa Hudala získal falošný pas Červeného kríža na meno „Emilio Meier“ a 8. júna 1948 pristál v Buenos Aires. V Argentíne sa Rudel stal blízkym priateľom Juana Peróna, bol vojenským poradcom a obchodníkom so zbraňami. Neskôr spolupracoval aj s inými diktátormi v Južnej Amerike, s Augustom Pinochetom a Alfredo Stroessnerom, paraguayskym diktátorom nemeckého pôvodu.
Aj keď v priebehu vojny prišiel o nohu, naďalej aktívne športoval, hral tenis, plával a lyžoval. Ako horolezec zdolal niektoré vrcholy Ameriky, Aconcagua (6962 m) a Llullay-Yacu (6739 m). V roku 1953 sa vrátil do Nemecka, kde podnikal a začal sa angažovať v politike, extrémne pravicovej Deutsche Reichspartei (DRP). Vydal aj niekoľko kontroverzných kníh, kde podporoval agresiu proti ZSSR a boľševizmu. V roku 1976 vyvolal škandál, následkom ktorého odvolali dvoch vysokopostavených generálov Bundeswehru (Karl Heinz Franke a Walter Krupinski). Hans-Ulrich Rudel zomrel 18. decembra 1982 v meste Rosenheim, v Bavorsku.
Dodatečné informace
Pohlaví:
muž
Místo narození:
Konradswaldau, Sliezsko, Nemecko (dnes Grzędy v Poľsku)
Místo úmrtí:
Rosenheim, Bavorsko, Nemecká spolková republika
Národnost:
německá
Nejlepší z filmografie
Účinkuje
9,3!
Účinkuje
8,7!
Účinkuje
6,7!