Bohuslav Žárský

Manžel zvukárky a režisérky Mileny Žárskej a otec rozhlasovej hlásateľky Alexandry Žárskej. Absolvoval Vysokú školu banskú v Ostrave (ing. 1970), potom sa stal odborným pracovníkom vo Výskumnom ústave rozvoja miest (1970-1972). Prihlásil sa do konkurzu štúdia ČST Ostrava ku „kádrovému“ doplneniu redaktorov, ktorých za normalizácie vyhodili. Bol vedúcim redaktorom publicistiky, dokumentaristiky a vzdelávania (1981-1985) a nakoniec námestníkom riaditeľa štúdia pre program(1986-1989). Po novembri 1989 sa vrátil na post redaktora, z ktorého odišiel do reklamnej agentúry N. A. R., aby sa stal programovým riaditeľom TV Kabel Plus (1993-1998) a neskôr spisovateľom na voľnej nohe. Za kariéru pripravil ako redaktor na 450 filmov a štúdiových programov, napísal scenáre asi k 100 programom a 20 filmov režíroval. Je autorom cyklu dokumentov o remeslách Dediči starých remesiel (1988, r: J. Večeřa) a scenáristom publicistických filmov so sociálnou a zdravotníckou tematikou: život pacientov v rehabilitačnom centre pre telesne postihnuté v Hrabyni (Zelené údolie, r. Jindřich Roháč,1974), liečebňa pre slabozraké deti v Štramberku (Svet v detských očiach, r .J. Flak, 1979) či ľudia vysokého veku v Jeseníku (I desať krížikov, r. J. Flak, 1982: čestné uznanie Cinéma du Réel v Paríži, 1982). Jeho scenáre často točili režiséri Jindřich Roháč, J. Vrožina, F. Mudra a J. Flak, z kameramanov Jaromír Nekuda, Jaromír Král a I. Popek. Ako režisér sa profiloval v cestopisoch, mimo iné Od Hradčan k Louvru (1982), Nové obrázky z Holandska (1987) či dva filmy s vtedy sovietskeho Kirgyzstanu (Akynova pieseň a Rachmat znamená ďakujem, obidva 1985). Je autorom rozprávok, povestí, kníh o zvieratách a vynálezoch, literárne debutoval knihou s horolezeckou tematikou Stěna (1982). Zúčastnil sa projektu Mrázik na ľade (1999).