Herbert Otto Gille

Herbert Otto Gille bol veterán prvej svetovej vojny, a bol jeden z najviac vyznamenaných dôstojníkov zbraní SS (Waffen-SS) počas druhej svetovej vojny. Dosiahol hodnosť SS-Obergruppenführer und General der Waffen-SS. Bol držiteľom mnohých vojenských vyznamenaní, vrátane Rytierskeho kríža železného kríža s dubovými ratolesťami, mečmi a briliantmi a Nemeckého kríža v zlate. Herbert Otto Gille sa narodil 6. marca 1897 v meste Gandersheim, dolné Sasko, ako štvrtý syn továrnika. Po dokončení základného vzdelania vstúpil na jeseň roku 1909 ako kadet do kráľovského pruského zboru a bol zaradený na kadetnú školu v Bensbergu nad Rýnom (Königlich Preußischen Kadettenkorps zu Bensberg am Rhein), kde študoval až do roku 1914. Následne nastúpil ešte vojenskú školu v Gross-Lichterfelde v Berlíne. Po dokončení kadetky bol zaradený v hodnosti Fähnrich (práporčík) k 30. bádenskému pluku poľného delostrelectva (Badischen Feldartillerie-Regiment Nr 30), ktorý sídlil v meste Rastatt. Po krátkej službe u 30. delostreleckého pluku bol Gille prevelený v novembri roku 1914 k 55. záložnému delostreleckému pluku (Reserve-Feldartillerie-Regiment Nr. 55), s ktorým bol odvelený na východný front. S plukom sa zúčastnil ťažkých bojov pri Mazurských jazierách. Na východnom fronte bojoval s plukom až do decembra roku 1917, kedy bola jeho jednotka prevelená na západný front. U svojej jednotky zostal až do jej rozpustenia v januári 1919, a ku koncu marca toho istého roku bol demobilizovaný s hodnosti nadporučíka (Oberleutnant). Počas svojej vojenskej služby v prvej svetovej vojny vystriedal rôzne veliteľské funkcie, a za svoje pôsobenie bol vyznamenaný pruským železným krížom oboch tried, brunšvickým vojnovým záslužným krížom oboch tried a rakúskym vojenským záslužným krížom III. triedy. Po opustení armády začal študovať poľnohospodárstvo ak tomu pracoval aj na statku. Nasledujúci rok sa stal správcom poľnohospodárskeho zariadenia v bavorskom Bambergu. V roku 1923 si pribral k svojej správcovskej funkcii ešte aj pozíciu inšpektora verejných poľnohospodárskych zariadení, a tú vykonával až do roku 1929. V rokoch 1922 až 1929 bol členom veteránskej organizácie Stahlhelm. 1. mája 1931 sa Gille rozhodol vstúpiť do NSDAP a 10. októbra toho istého roku vstúpil tiež aj do SS, kde bol zaradený k 49. SS-Standarte (49. pluk SS). Tu bol ku koncu januára roku 1933 poverený velením motorizovanej jednotky pluku. V hierarchii SS stúpal pomerne rýchlo, a v roku 1934 sa nechal preložiť preložiť do SS-Verfügungstruppe (predchodca Waffen-SS) v hodnosti SS-Untersturmführer, a bol menovaný veliteľom 11. roty u III. práporu SS-Standarte. U tejto jednotky slúžil až do začiatku októbra roku 1936, kedy bol prevelený k SS-standarte "Germania", kde nahradil SS-Sturmbannführera Wernera Dörffler-Schubanda na pozícii náčelníka štábu pluku. Potom ako vznikol delostrelecký pluk SS-Verfügungstruppe pod velením SS-Obersturmbannführera Petra Hansena, bol Gill menovasný veliteľom I. práporu pluku. S plukom sa zúčastnil nemeckého útoku na Poľsko, za ktorý bol vyznamenaný sponami na oboch stupňoch Železného kríža a povýšený 19. októbra 1939 do hodnosti SS-Obersturmbannführer (podplukovník). Gilleho jednotka bola následne včlenená do neskoršej Divízie SS "Das Reich" a Gill sa s ňou zúčastnil útoku na Francúzsko. V novembri roku 1940 ho poslali do Heubergu, kde bola sformovaná nová bojová divízia SS "Wiking" pod velením SS-Brigadeführer Felixa Steinera, a Gilleho jednotka bola použitá ako základ delostreleckého pluku tejto novej divízie. Gille bol tak vymenovaný prvý veliteľom delostreleckého pluku divízie a nedlho potom bol ku koncu januára roku 1941 povýšený do hodnosti SS-Standarteführera (Plukovník). Gille bojoval na západnom fronte, 8. októbra 1942 získal Rytirsky kríž železného kríža a v hodnosti SS-Oberführer prevzal velenie 5. delostreleckého pluku divízie SS "Wiking". 1. decembra 1942 sa stal SS-Brigadeführerom a Generálmajorom SS. V máji 1943 ho poverili velením a reorganizáciou divízie na pancierových granátnikov. V rokoch 1944 – 1945 Gille absolvoval ústup nemeckej armády z východného frontu, bojoval pri Kursku, Dnepre, Čerkasy, v Dnepersko-karpatskej útočnej operácii, Varšave a Budapešti. 8. mája 1945 padol do zajatia, kde bol držaný 3. roky. Po prepustení 21. mája 1948 začal pracovať pre noviny až do roku 1958. Súčasne si aj otvoril malé kníhkupectvo a založil časopis pre veteránov 5. tankovej divízie SS "Wiking", "Wiking Ruf". Herbert Otto Gille zomrel na zástavu srdca v meste Stemmen pri Hanoveri 26. decembra 1966.