Emilie Schindler

Emilie Schindler, za slobodna Emilie Pelzl, bola manželkou Oskara Schindlera, s ktorým sa podieľala na záchrane asi 1200 Židov pred holokaustom. Narodila sa 22. októbra 1907 v Moletein, dnes Starý Maletín vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku. Pochádzala zo sudetskej nemeckej rodiny. 6. marca 1928 sa vydala za podnikateľa Oskara Schindlera, s ktorým žila vo Svitavách a neskôr v Ostrave. Jej manžel bol v tom čase po niekoľkých neúspešných podnikateľských aktivitách spolupracovníkom nemeckej rozviedky (Abwehr). Po okupácii Poľska Oskar Schindler odišiel do Krakova, kde arizoval židovským majiteľom zhabanú fabriku na výrobu smaltovaného tovaru. V továrni otrocky pracovali Židia z krakovského geta, a neskôr aj z koncentračného tábora KL – Płaszów. Schindler zamestnával kolo tisíc robotníkov, z ktorých polovicu tvorili Židia z krakovského geta a nasadený Poliaci, ktorí museli otrocky pracovať pod dozorom esesákov. Spočiatku ho motivoval vysoký zárobok pre nízke pracovné náklady, no neskôr začal čoraz viac súcitiť so zamestnancami. Dostávali trojnásobne vyššie dávky potravín ako inde. Medzi robotníkmi mal aj zámožných Židov, ktorí mu požičali peniaze na kúpu a prevádzku továrne. Schindler vyrábal aj pre armádu, a tak sa vyhol tomu, že jeho továreň nebola uzavretá ako zbytočná. V marci 1943, keď likvidovali krakovské geto, obyvateľov násilne premiestnili do koncentračného tábora Kraków-Płaszów. Schindler bol údajne svedkom tohto teroru a neľudského zaobchádzania s ľuďmi. V lete roku 1943 sa dohodol s veliteľom tábora Amonom Göthom na presune asi 600-700 Židov do pobočného tábora pri jeho továrni, kde mohli byť v relatívnom bezpečí pred ukrutnosťami esesákov. V jeseni roku 1944, keď sa blížila sovietska armáda, a koncentračný tábor mali likvidovať, zorganizoval presun tisícky svojich zamestnancov vrátane ukrývaných malých detí do svojej továrne v Brünnlitz (Brněnec) v Sudetskej zóne, ktorá bola tiež arizovaným židovským majetkom ako krakovská fabrika. Tu vznikla pobočka koncentračného tábora Gross-Rosen. Tu prišla pani Emilia prvýkrát do styku s väznenými robotníkmi. V januári 1945 prijala pravdepodobne za neprítomnosti manžela 110 väzňov z transportu, ktorý náhodou zastavil v Brněneci. Vďaka jej pričinenia z transportu, ktorý šiel z poľského Goleszówa (pobočka koncentračného tábora Osvečiim) zomrelo necelých 30 ľudí. Brněnec bol oslobodený 8. mája 1945, ale ešte predtým ho Schindler s manželkou a s niekoľkými prominentnými ro,otníkmi, ktorí mu mali dosvedčiť jeho zásluhy, opustil továreň a odovzdal sa americkým úradom. Po vojne manželia žili krátko v Nemecku, a v roku 1949 emigrovali do Argentíny. Tam Schindler neúspešne podnikal, a v roku 1957 sa rozviedol a vrátil do Nemecka. Keď v roku 1963 Schindlera ocenili titulom „Spravodlivý medzi národmi“, ocenili aj zásluhy jeho manželky Emilie Schindler, no na rozdiel od svojho bývalého manžela nemala z ocenenia žiaden osoh, a postupne sa ocitla na hranici chudoby a žila iba z dobročinných dotácií. Obrat nastal až v roku 1993, keď režisér Steven Spielberg natočil film Schindlerov zoznam, a Emilia dostala podiel za filmové práva, a dokonca sa aj objavila v záverečnej scéne, ako kladie kameň na manželov hrob v Jeruzaleme. Neskôr bola tiež ocenená titulom „Spravodlivý medzi národmi“ a dostala aj vysoké argentínske vyznamenanie. Stretla sa potom aj s pápežom Jánom Pavlom II, nemeckým prezidentom Romanom Herzogom a Billom Clintonom. Neskôr jej ako dedičke vyplatili aj podiel za autorské práva z knihy Thomasa Keneallyho, ktorý napísal predlohu k filmu a za spominky ktoré vydal Schindler v Nemecku. Nemecká televízia natočila aj dokumentárny film Das Leben der Emilie Schindler (V tieni Schindlera), pri ktorom aj navštívila svoj rodný kraj a továreň v Brněnci. Emilie Schindler zomrela v roku 2001 v nemocnici v Strausbergu pri Berlíne 5. októbra 2001. Štefan Rencz - cicis