Oskar Schindler

Oskar Schindler bol nemecký továrnik, ktorý zachránil 1200 Židov pred ich osudom do nacistických táborov smrti. Narodil v českých Svitavách (Zwittau) vo vtedajšom Rakúsko – Uhorsku v nemeckej rodine. Jeho otec bol poisťovací agent Hans Schindler, a jeho matka Franziska, rod. Luser. Po skončení školskej dochádzky, pracoval ako obchodný cestujúci pre rôzne firmy. 6. marca 1928 sa oženil s Emíliou Pelzl. Ich manželstvo bolo bezdetné, ale údajne mal dve nemanželské deti v rodnom meste. Pokúšal sa aj podnikať, ale počas hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia firma, pre ktorú pracoval, skrachovala a Schindler musel niekoľkokrát zmeniť zamestnanie. V roku 1935 vstúpil do Henleinovej Sudetonemeckej strany (Sudetendeutsche Partei, SdP), neskôr aj napriek československému občianstvu začal pracovať zištne pre nemecký Abwehr (rozviedka). V júni 1938 bola jeho činnosť odhalená a zatkli ho. Po prijatí Mníchovskej dohody bol prepustený. Po obsadení Československa vstúpil do NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana - Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei). Schindler bol spočiatku ziskuchtivý obchodník. Po nemeckom prepadnutí Poľska bol medzi prvými, ktorý sa snažili čo najviac ukoristiť. Schindler se stal arizátorom krakovskej továrne na smaltované výrobky, ktorú skonfiškovali pôvodným židovským majiteľom. Fabrika dostala nové meno „ Deutsche Emailewaren-Fabrik“. Zamestnával kolo tisíc robotníkov, z ktorých polovica boli Židia z krakovského geta a museli otrocky pracovať pod dozorom esesákov. Spočiatku ho motivoval vysoký zárobok pre nízke pracovné náklady, no neskôr začal čoraz viac súcitiť so zamestnancami. Dostávali trojnásobne vyššie dávky potravín ako inde. Medzi robotníkmi mal aj zámožných Židov, ktorí mu požičali peniaze na kúpu a prevádzku továrne. Postupne sa pomery neskutočne zmenili, zamestnával aj nekvalifikovaných príbuzných svojich židovských investorov. Schindler vyrábal aj pre armádu, a tak sa vyhol tomu aby jeho továreň nebola uzavretá ako zbytočná. V marci 1943, keď likvidovali krakovské geto, obyvateľov násilne premiestnili do koncentračného tábora Kraków-Płaszów. Schindler bol údajne svedkom tohto teroru a neľudského zaobchádzania s ľuďmi. V lete roku 1943 sa dohodol s veliteľom tábora Amonom Göthom na presune asi 600-700 Židov do pobočného tábora pri jeho továrni, kde mohli byť v relatívnom bezpečí pred ukrutnosťami esesákov. V tom čase Schindler začal aj aktívne obchodovať so zabaveným židovským majetkom ktorý patril síce podľa zákona Ríši, ale časť čo ukradli dozorcovia a stráže z radov SS pomáhal predať a vymeniť za potraviny, tabak, alkohol a ošatenie na čiernom trhu. Uniformovaný personál tábora si to nemohol risknúť. Židia si takto cez neho mohli uplácať dozorcov a prilepšiť si. Tento obchod vyhovoval hlavne veliteľovi tábora SS Hauptsturmführerovi Amon Leopold Göthovi. Schindler bol kvôli tomu aj dva krát zadržaný pre podozrenie z rozkrádania majetku a čierneho obchodu, ale ani v jednom prípade nebol uväznený, nakoľko často podplácal bezpečnostné orgány aby bránili vyšetrovaniu. V jeseni roku 1944, keď sa blížila sovietska armáda, a koncentračný tábor mali likvidovať, zorganizoval presun tisícky svojich zamestnancov včítane ukrývaných malých detí do svojej továrne v Brünnlitz (Brněnec) v Sudetskwj zóne, ktorá bola tiež arizovaným židovským majetkom ako krakovská fabrika. Tu vznikla pobočka koncentračného tábora Gross-Rosen. Tu tzv. „Schindlerovi Židia“ v počte 700 mužov a 300 žien pracovali do 2. mája 1945 na výrobe protilietadlovej munície. V januári 1945 prijal ešte Schindler 110 väzňov z transportu ktorý zastavil v Brněneci, ale požadovaný počet 2000 sa mu nepodarilo naplniť. Celkový počet sa pohyboval okolo 1100 väzňov. Celkový počet sa nedá presne určiť, lebo deti neviedli v evidencii a niektorí väzni ušli po úteku dozorcov a niektorý kápovia boli spoluväzňami zlynčovaný. Počet podľa dochovaných záznamov oslobodených väzňov bol okolo 800 mužov a 300 žien. K presťahovaniu zamestnancov zostavil Schindler so svojim účtovníkom Itzhakom Sternom menný zoznam, ktorý sa stal predmetom známeho filmu „Schindlerov zoznam“. Do Brněnca Schindler zobral celý majetok svoj, ako aj ten ktorý v Płaszowe nakradol Amon Göth, no čoskoro ho odhalilo gestapo a Göth bol uväznený za rozkrádanie majetku Ríše. Po prepustení Schindlera v Brněnci navštívil Göth, aby si vyzdvihol zvyšok svojho majetku. Brněnec bol oslobodený 8. mája 1945, ale ešte predtým ho Schindler s manželkou a s niekoľkými prominentnými robotníkmi, ktorí mu mali dosvedčiť jeho zásluhy,, opustil továreň a odovzdal sa americkým úradom. Mal obavy že v Československu ako bývalý agent Abwehru, člen NSDAP a výrobca zbraní bude stíhaný. Po vojne bol síce trestne stíhaný Mimoriadnym ľudovým súdom v Ostrave, ale po vypočutí bývalých väzňov a vzhľadom k jeho pobytu v Nemecku bolo zastavené a neobjavil sa ani na zozname medzinárodne hľadaných vojnových zločincov. Z Nemecka emigroval do Argentíny a začal podnikať s dobytkom kým neskrachoval. Neskôr prijal pozvanie od „svojich Židov“ do Izraelu, kde žil z ich podpory. Pracoval ako vrátnik v múzeu, ale pre problémy s alkoholom ho prepustili. V roku 1958 sa vrátil do Nemecka a neúspešne sa pokúsil zase podnikať s požičaných peniazí od svojich zachránených Židov. Oskar Schindler zemrel 9. októbra 1974 vo veku 66 rokov v Hildesheime. Oskar Schindler dostal viacero mierových ocení. Bol ocenený titulom Spravodlivý medzi národmi. V Aleji Spravodlivých v Jeruzaleme zasadil aj svoj strom. Pochovali ho na rímsko-katolíckom cintoríne na hore Sijón v Jeruzaleme. Jeho príbeh bol predlohou spisovateľovi Thomasovi Keneallymu k napísaniu románu Schindlerova Archa, neskôr premenovanému na Schindlerov zeznam, podľa ktorej natočil v roku 1993 Steven Spielberg Oscarmy ovenčený rovnomenný film. Štefan Rencz - cicis