Josef Kramer

Josef Kramer bol nemecký dôstojník SS-Hauptsturmführer (kapitán), veliteľ viacerých koncentračných táborov Auschwitz-Birkenau a Bergen-Belsen počas 2. svetovej vojny. Narodil sa 10. novembra 1906 v Mníchove, ako jediné dieťa Theodora a Marie Kramer. Doma sa mu dostalo prísnej katolíckej výchovy. V roku 1915 sa rodina presťahovala z Mníchova do Augsburgu. Josef Kramer sa vyučil za elektrikára, no počas ekonomickej krízy v rokoch 1925 až 1933 bol často nezamestnaný. Tak ako mnohý iný v tom čase, aj on vstúpil 1. decembra 1931 do NSDAP (čís. 733 597) a 20. júna 1932 do SS (čís. 32 217). Od roku 1934 pracoval v koncentračných táboroch. Začal ako radový strážnik v KL Dachau (KL - Konzentrationslager), ale vo svojej kariére rýchlo postupoval. Od novembra 1934 do júna 1936 pôsobil na veliteľstve KL Esterwegen, odtiaľ sa vrátil do Dachau. V júni 1937 ho prevelili do KL Sachsenhausen, kde pracoval až do augusta 1938. Potom bol prevelený do KL Mauthausen, kde sa stal zástupcom tamojšieho veliteľa tábora Franza Ziereisa. Od mája 1940 bol adjutantom Rudolfa Hössa, veliteľa novozaloženého tábora Auschwitz I. Od novembra 1940 do apríla 1941 absolvoval školenie pre veliteľov táborov v KL Dachau, následne sa stal vedúcim tábora (Schutzhaftlagerführer) Natzweiler-Struthof, a od mája 1942 jej veliteľom (Lagerkommandant). Od 8. mája 1944 do 25. novembra 1944 pôsobil ako veliteľ koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Počas evakuácie tábora ho menovali veliteľom koncentračného tábora Bergen-Belsen. Funkcie sa ujal 1. decembra 1944. Svojou krutosťou si vyslúžil meno „beštia z Bergen-Belsen“. 15. apríla 1945 koncentračný tábor Bergen-Belsen oslobodili britské vojská. Kramer bol s ďalšími 45. dôstojníkmi a strážnymi jednotkami, včítane 17 dozorkýň zatknutý. Súdil ich britský vojenský súd v Lüneburgu ktorý trval dva mesiace, od 17. septembra do 17. novembra. Súd vyniesol 11 trestov smrti, z toho 3 pre ženy - Irma Grese (1923), Elisabeth Völkenrath (1919) a Juana Bormann (1893). Všetkých 11 obesil 13. decembra 1945 britský kat Albert Pierrepoint vo väznici v meste Hameln. Štefan Rencz - cicis