Jenő Huszka

Huszka Jenő sa narodil v rodine právnika v meste Szeged 24. apríla 1875. Jeho otec Huszka Ödön bol sudca v jeho rodnom meste. Rodina mala kladný vzťah k hudbe, jeho dedo bol organista v kostole, otec spieval v zbore a amatérsky hral na flautu. Svojho najstaršieho syna viedol ku hre na husle a ten si hru rýchlo osvojil. Hra na husle sa potom učil v hudobnej škole Szegedi Városi Zenede, a pritom sa naučil hrať aj na klavír. Už v študentských časoch napísal dve divadelné hry („Párbajhősök“ a „Levél“), a poslal ich poštou do Národného divadla, no neboli uvedené. Po maturite v roku 1893 išiel študovať do Pešti právo, ale zapísal sa aj na hudobnú akadémiu (Zeneakadémia), kde bol žiakom Jenő Hubaya a Jánosa Koesslera. Počas štúdia práv zložil Huszka prvé hudobné dielo o troch dejstvách, ale na javisko sa dielo nikdy nadostalo a rukopis sa stratil. Organizoval v tom čase aj koncerty a vystúpil aj s vtedy 18-ročným Ernő Dohnányim. V roku 1896 ukončil štúdium práva a zamestnal sa na oddelení pre umeleckú tvorbu Ministerstva školstva. Neskôr si zobral rok neplateného voľna a odišiel do Paríža, kde hral na prvé husle v orchestri Lamoreux. V roku 1897 sa vrátil na ministerstvo. Tu sa spriatelil z Ferencom Martosom, ktorý sa mu stal libretistom. V roku 1898 mala prvú premiéru hra Tilos a bemenet!. Libreto napísal jeho kolega Ferenc Martos a Károly Bakonyi. V tom čase sa zoznámil aj s mladou herečkou Sári Fedák, pre ktorú naspísal svoju ďalšiu hru Bob herceg, ktorá sa dostala na javisko 20. decembra 1902 a zožala obrovský úspech. V roku 1905 dielo uviedlo Theater an der Wien, kde však zaznamenalo len mierny úspech. Napriek tomu skutočnosť, že táto opereta prekročila hranice Uhorska bol významný nielen pre autora, ale otvoril aj cestu ďalším talentovaným maďarským autorom, akými boli Viktor Jacobi, Albert Szirmai a Emmerich Kálmán. Nasledujúca opereta Aranyvirág, mala úspešnú premiéru pri príležitosti otvorenia budapeštianskeho divadla, "Király Színház" a prispel tak k úspešnému štartu tohto divadla. Ďalšie úspechy dosiahol Huszka hlavne svojimi operetami Gül Baba, Barónka Lli (Lili bárónő) alebo Mária főhadnagy (Nadporučíčka Mária).V roku 1956 sa Huszka osobne zúčastnil premiéry operety Gül Baba v Bratislave. Na rozdiel od iných skladateľov s právnickým vzdelaním napr. od Kálmána, Huszka nikdy nezanevrel na svoje vzdelanie, ale veľmi úspešne ho skĺbil so svojím hudobným vzdelaním. Zakrátko sa stal zapisovateľom na Štátnej rade pre výtvarné umenie (Országos képőművészeti tanács). Postupne získal Huszka doktorát z práva. Na ministerstve sa vypracoval na vedúceho umeleckého oddelenia, v roku 1927 sa stal ministerským poradcom. Keď v roku 1909 vzniklo Združenie maďarských skladateľov (Magyar zeneszerzők szövetsége) zaoberajúce sa ochranou autorských práv, Huszka sa stal najprv členom a od roku 1919 predsedom. Zduženie viedol Huszka výborne a jeho činnosť sa stáva dokonca príkladom pre iné krajiny. Presadil právne úpravy na ochranu autorských práv, ktoré neskôr preberalo medzi inými aj Česko-Slovensko. Huszka si získal medzinárodné uznanie a v roku 1927 pomáhal založiť medzinárodnú organizáciu na ochranu autorských práv: "Confédération Internationale des Sociétes d'Auteaurs, Compositeurs et Editeurs (CISAC), ktorá funguje dodnes. Huszka sa v roku 1930 stal podpredsedom tejto organizácie a túto funkciu zastával až do roku 1948. Po vojne pokračovala kariéra v Združení maďarských skladateľov a v 50. rokoch reprízovali aj viaceré z jeho operiet. Dožil sa uctyhodného veku 84 rokov. Zomrel v Budapešti 2. februára 1960 na zápal pľúc.