Lóránd Fráter

Gróf Fráter Loránd bol maďarský skladateľ a významný pesničkár v období začiatku dvadsiateho storočia. Narodil sa v obci Érsemjén, župa Bihar (dnes Şimian, Rumunsko), 13. januára 1872. Gróf Fráter Loránd ukončil prestížnu vojenskú akadémiu Ludovica a nastúpil vojenskú službu v hodnosti kapitána jazdectva do 10 husárskeho pluku. V roku 1906 vo svojich 36 tich rokoch ako kapitán odišiel do dôchodku. Odvtedy sa venoval iba hudbe, skladateľskej činnosti, a so svojou cigánskou kapelou cestoval po Uhorsku. Stál na čele kapely, spieval a hral na husliach. Jeho najznámejši piesne boli: Száz szál gyertya…, Hívlak akkor is, ha nem jössz, Messze, messze Csíkországban, Oda van a virágos nyár, Ott, ahol a Maros vize messzi földön kanyarog, Tele van a város akácfavirággal… Jeho brat Fráter Béla bol tiež skladateľom. Už v čase keď bol dôstojníkom venoval sa hudobnej literárnej tvorbe, zbieral ľudové piesne a vydával ich knižne. Koncertoval hlavne v kruhoch vyššej a strednej triedy a svoje piesne vydal v troch zbierkach. V roku 1910 ho ako nezávislého poslanca zvolili do parlamentu. Nazývali ho druhým apoštolom ľudovej piesne po známej opernej speváčke a interprétke Blaha Lujze. Jeho popularita siahala až za hranice, v roku 1928 koncertoval aj v New Yorku. Pochádzal z rozvetvenej aristokratickej rodiny, ktorej členovia boli vajdami, ostrihomským arcibiskupom a boli aj v príbuzenstve s britskou panovníckou rodinou. V roku 1907 financoval postavenie sochy spisovateľovi Ferencovi Kazinczymu (1759-1831) v mieste jeho rodiska, čo bolo aj rodiskom Loránda Frátera, Érsemjén. „Spievajúci kapitán“ zomrel v Budapešti 13. marca 1930.