Cesare Mori

Cesare Mori bol policajný prefekt pred a počas moci fašistov v Taliansku. Pre jeho tvrdý boj proti mafii ho volali „Železný prefekt“ (Prefetto di Ferro). Narodil sa 22. decembra 1871 v Pavia, severnom Taliansku. Vyrastal v detskom domove, svojich biologických rodičov stretol až v roku 1879, keď mal 7. rokov. Študoval na vojenskej akadémii v Turíne. Nakoľko sa oženil s dievčaťom Angelina Salvi, ktorá nemala dostatočné veno podľa vtedajších vojenských predpisov, opustil armádu a dal sa k polícii. Najprv pracoval v Ravenne, potom Castelvetrano v provincii Trapani (Sicília). Tu sa mu podarilo vystopovať a zatknúť hľadaného banditu Paolo Grisalfiho ešte predtým, ako ho ustanovili konzulom (vyšetrovateľ hrdelných zločinov) vo Florencii v rolu 1915. Na konci prvej svetovej vojny sa situácia v kriminalite na Sicílii zhoršila, nakoľko sa vojnoví veteráni pripojili ku gangom banditov. V roku 1919 bol Mori poslaný späť na Sicíliu v čele špeciálnych síl proti lupičstvu. Pri zatýkaní Mori vynikol svojimi energickými a radikálnymi metódami. V Caltabellotta zatkol viac ako 300 ľudí za jednu noc. Tlač o ňom písala, že zasadil "smrteľnú ranu mafii". V roku 1920 sa vrátil na Taliansku pevninu a slúžil v Turíne ako kvestor, ďalej v Ríme a Bologni. V roku 1921sa stal prefektom v Bologni, a bol jedným z mála príslušníkov polície, ktorý nebol organizovaný vo fašistickej strane. Časom bol odstránený a poslaný do Bari. V roku 1922 odišiel s manželkou do Florencie, keď Benito Mussolini prevzal v marci vládu v Ríme. Vzhľadom k jeho reputácii muža činu, bol povolaný späť do aktívnej služby v roku 1925 ministrom vnútra Luigi Federzonim. Bol menovaný policajným prefektom v Trapani, kam dorazil v júni 1925. Zostal tam do 20. októbra 1925, kedy ho Mussolini menoval prefektom v Palerme, so zvláštnou právomocou na celý ostrov Sicília. Mussolini ho poveril bezpodmienečným obnovením poriadku na Sicílii. V poverovacom telegrame mu Duce napísal: “Ak stále platné zákony Vám v niečom bránia, ne je žiadny problém, aby sme vypracovali nové zákony“. V úrade prefekta pôsobil od novembra 1925 do roku 1929. Počas prvých dvoch mesiacov Mori dal zatknúť vyše 500 ľudí. To číslo narastalo v nasledujúcich rokoch. V januári 1926 uskutočnil pravdepodobne svoju najslávnejšiu akciu, obsadenie obce Gangi v provincii Palermo. V súčinnosti s carabiniermi obsadil baštu mafiánov a banditov, ktorý držali niekoľko unesených rukojemníkov. Neváhal obliehať mestá, odstaviť ich od vody, či mučiť kriminálnikov, kým nedonútil banditov sa vzdať. Za tieto tvrdé metódy si vyslúžil prezývku "Železný prefekt". Moriho vyšetrovanie prinieslo aj dôkazy o tajnej dohode medzi mafiou a vplyvnými členmi štátneho aparátu a fašistickej strany, a tým sa jeho pozícia stala riskantnou. Len v Palerme zatkol 11000 podozrivých, čo viedlo k obrovskému množstvu papierovania a k predčasnému prepusteniu. Mussolini menoval Moriho senátorom v roku 1928, a v júni 1929 bol zbavený svojho úradu prefekta. Fašistická propaganda potom hrdo oznámila, že mafie bola porazená. Ako senátor, Mori naďalej sledoval sicílske záležitosti, a zaistil si, že bol vždy dobre informovaný. Avšak už nemal nejaký vplyv, a bol v podstate okrajovou postavou. Napísal svoju monografiu v roku 1932 a odišiel do Udine, kde 6 júla 1942 zomrel ako zabudnutá postava v krajine ktorá bola zaneprázdnená vedením vojny. O jeho úspechoch na Sicílii bol natočený v roku 1977 film Il prefetto di ferro (Železný prefekt) v réžii Pasquale Squitieri v hlavných úlohách s Giuliano Gemma (prefekt Mori) a Claudia Cardinale. Štefan Rencz - cicis