Vito Cascio Ferro

Vito Cascioferro, tiež Vito Cascio Ferro, alebo Don Vito bol vysokopostavený člen sicílskej mafie, ktorý pôsobil aj čas v USA. Narodil sa 22. januára 1862 v Palerme na Sicílii ako syn negramotných rodičov Santa a Accursio Ippolito. Jeho otec bol zástancom anarchizmu. Svoju kriminálnu kariéru zahájil asi v roku 1884, keď začal pracovať ako vyberač dlhov, ale čoskoro sa zaoberal aj podpaľačstvom, vydieraním a únosmi. Pohár pretiekol po únose barónky Valpetrosa v roku 1898. Keď mu bola polícia v pätách, odišiel 30. septembra 1901 do francúzskeho prístavu Le Havre, odkiaľ sa nalodil do New Yorku. Tam sa ubytoval u svojej sestry, ktorá tam žila s manželom na 103. ulici. Neskôr si zohnal byt na Morgan Street. Tu sa zapojil do kriminálnej činnosti v sicílskej anarchistickej organizácii "Mano Nera" (Čierna ruka), ktorú viedol Ignazio Saietta. Neskôr sa títo sicílski zločinci spojili s klanom ktorý viedol Giuseppe "the Clutch Hand" Morello v Harleme. Tento „Morell „ gang sa stal neskôr základom dodnes existujúcej „rodiny Gambino“. V New Yorku pobudol dva a pol roka, potom pôsobil 6. mesiacov v New Orleanse s tamojšími mafiánmi na pašovaní nelegálnych emigrantov zo Sicílie. Po návrate do New Yorku bol 21. mája 1902 zatknutý v New Jersey v holičstve u Giuseppe Romano na First Avenue za distribúciu falošných peňazí. Cascio Ferro bol (ako vždy) oslobodený a vrátil sa na Sicíliu a zapojil sa do miestnych aktivít. Čoskoro sa stal váženým Donom Vito. V roku 1909 poslali z USA po jeho stopách policajta menom Giuseppe "Joe" Petrosino. Bol členom novozaloženej taliansko-americkej jednotky na potieranie organizovaného zločinu. Nakoľko sa narodil v meste Padula na juhu Talianska, vyznal sa v miestnych pomeroch. Podarilo sa mu aj vypátrať Dona Vita, ale ten ho vraj pred svedkami zastrelil. Polícia samozrejme narazila na múr mlčanlivosti a nikoho nezatkla. Aby si pripravil pôdu k návratu do USA vyslal mladého inteligentného a vzdelaného Salvatore Maranzana, pochádzajúceho z mestečka Castellammare del Golfo. Za nim postupne odišlo do USA viacero neskôr významných členov Cosa Nostra (Stefano Magaddino, Joseph Barbara, Gaspare Milazzo, Giovanni Bonventre, Pietro Caiozzo, Gaspare DiGregorio, Sebastiano Domingo, Giovanni D'Anna, Francesco Puma, Camillo Galante, Pietro Crociata, Michele Adamo, Girolamo Asaro, Francesco Garofalo, Giovanni Fiordilino, Giovanni Tartamella, Joseph Buccellato, Francesco Buccellato a Joseph Bonanno). Táto skupina mafiánov neskôr po tzv. Castellamarskej vojne prevzala vedenie a Bossom všetkých bossov (capo di tutti capi )sa stal Salvatore Maranzano. V máji 1926 nastúpil nový prefekt Cesare Mori, ktorý tvrdo prenasledoval, zatváral a vysídľoval mafiánov. S nástupom fašizmu v Taliansku došlo k ešte tvrdšiemu prenasledovaniu mafie, pričom Mussolini potvrdil prefekta vo svojej funkcii. Moc Dona Vita postupne oslabla. Don, ktorý bol zatknutý 69 krát za rôzne trestné činy, bol poslaný po jeho 70. odsúdení v roku 1929 prefektom Cesare Mori na 50 rokov do väzenia v Pozzuoli kde zomrel. O jeho smrti koluje viacero verzií. Prvá, najbežnešia hovorí o infarkte v roku 1945, druhá, že zahynul pri bombovom útoku spojencov v roku 1943, a posledná hovorí že Don zomrel v lete 1943 smädom v cele, pretože pre pokročilý vek ho z väzenia počas vylodenia na Sicílii neevakuovali.