Jakov Sverdlov

Jakov Michailovič Sverdlov bol boľševický stranícky predák a vodca RSFSR (Ruská sovietská federatívna socialistická republika). Narodil sa v Nižnom Novgorode 3. júna 1885 v rodine židovského rytca. Jeho otec sa volal Michaim-Moshe Israelewitsch Gauchmann. Jeho brat Jeschua-Salman Michailowitsch (1884) si neskôr tiež zmenil meno na Zinovij Alexejevič Peškov sa stal francúzskym generálom a diplomatom. V roku 1902 vstúpil do Ruskej sociálno-demokratickej robotníckej strany a roku 1903 do jej bolševickej frakcie, ktorú viedol Lenin. Sverdlov bol zapojený do aj do revolúcie v roku 1905. V roku 1906 bol zatknutý, a väčšinu času až do roku 1917 bol buď vo väzení alebo v exile. Na začiatku prvej svetovej vojny bol vo vyhnanstve v Turuchansku na Sibíri , kde sa prvýkrát stretol so Stalinom. Po februárovej revolúcii roku 1917 sa vrátil do Petrohradu a bol opätovne zvolený do ústredného výboru. Sverdlov zohral aj dôležitú úlohu v októbrovej revolúcii. Po boľševickej revolúcii vyhlásil Červený teror, tj. kampaň popráv a väznenia a vyhnanstva. Všetky obete teroru sa dajú právom pripísať Sverdlovovi. Neskôr sa zistilo, že zorganizoval aj vyvraždenie cárskej rodiny, cára Mikuláša II, jeho manželky a jeho 5. detí, ktorú vykonal Jakov Jurovsky 17. júla 1918 v dome kupca Ipatejeva v Jekaterinburgu, kde bola rodina internovaná. Sverdlov je teda za tento zločin plne zodpovedný. Niekedy je označovaný ako prvý vodca Sovietskeho zväzu. Toto označenie je však chybné, pretože Sovietsky zväz vznikol v roku 1922, tri roky po jeho smrti, ale bol každopádne po októbrovej revolúcii zvolený vodcom ruskej SFSR. Zomrel 16. marca 1919 v meste Orjol 350 km od Moskvy. Podľa jednej verzie zomrel na chrípku, podľa inej na tuberkulózu, podľa inej sa ťažko zranil pri návšteve Morozovovej továrne v Orjolu. Skutočné fakty o jeho smrti zostávajú tajomstvom dodnes.