Ernst Lindemann

Ernst Lindemann bol nemecký námorný dôstojník, posledný kapitán bojového krížnika Bismarck v druhej svetovej vojne. Narodil sa 28. marca 1894 v Altenkirchen v Prusku, v rodine právnika Dr.jur. Georg Heinrich Ernst Lindemann a jeho ženy Maria Lindemann. Po maturite na Bismarck-Gymnasium v Berline –Wilmersdorf v roku 1912 šesť mesiacov študoval na kráľovskom polytechnickom inštitúte v Londýne (Royal Polytechnic Institution, Richmond, London). 1. apríla 1913 vstúpil do nemeckého cisárskeho loďstva ako kadet a začal študovať na námornej akadémii Marineschule Mürwik v Kieli. Potom slúžil na krížniku SMS Hertha. Na výcviku sa plavil okolo Švédska, Nórska, Anglicka, Španielska, Azorských ostrovov, Nového Škótska, Vera Cruz, Havany, Port au Prince, Kingston, Port of Spain, Kanárskych ostrovov a Madeiry. V marci 1914 sa vrátila loď do Kielu. Počas prvej svetovej vojny slúžil na SMS Lothringen ako dôstojnícky čakateľ (Fähnrich zur See), neskôr ako tretí a potom druhý dôstojník. 19. marca 1916 bol povýšený do hodnosti poručíka (Leutnant zur See). Od septembra 1915 slúžil na bitevnej lodi SMS Bayern, ktorá operovala vo vodách Baltického mora. V októbri 1917 sa stal prvým dôstojníkom. Po podpísaní prímeria bol s loďou internovaný v Britskej námornej základni v Scapa Flow. Po potopení lode 21. júna 1919 bol vrátený do Nemecka. Potom pracoval na štábe admirality v Berlíne, od 7. januára 1920 v hodnosti nadporučíka (Oberleutnant zur See). Od 1. októbra 1922 do 30. septembra 1924 slúžil na bitevnej lodi SMS Hannover. V januári 1925 ho povýšili do hodnosti štábneho kapitána admirality. Od februára 1930 bol veliteľom bitevnej lode SMS Schleswig-Holstein. Od 22. septembra 1931 do 22. septembra 1933 učil na akadémii delostrelectvo. V lete roku 1933 bol aj korvetným kapitánom delostrelectva na lodi SMS Hessen. O rok v apríli ho prevelili do vojenskej lodenice Marinewerft Wilhelmshaven, kde dozeral pri ozbrojovaní nového pancierového krížnika Admiral Scheer. Od 24. júla do 30. augusta hliadkoval s loďou pri brehoch Španielska počas občianskej vojny. Po návrate zo španielskych vôd ho 1. októbra 1936 povýšili na fregatného kapitána, 1.apríla 1938 sa stal námorným kapitánom „Kapitän zur See“. V prvých mesiacoch druhej svetovej vojny bol veliteľom školy námorného delostrelectva (Schiffsartillerie-Schule) v Kiel-Wik a učil delostrelectvo v praxi aj na cvičných lodiach Bremse a Hektor. Koncom júla 1940 bol pri dokončovaní bitevnej lode Bismarck vo firme Blohm & Voss v Hamburgu, a 24. augusta prevzal velenie na najväčšom bitevnom krížniku na svete. Bola to bojová loď pomenovaná bola podľa nemeckého kancelára Otta von Bismarck, a bola sesterskou loďou Tirpitz s výtlakom 50 000 ton. Bola najkrajšou, najväčšou a najsilnejšou bojovou loďou sveta. Loď pokrstila vnučka Bismarcka, Dorothea von Löwenfeld. Kapitánom bol Ernst Lindemann pod velením admirála Günthera Lütjensa. Loď mala kvôli Washingtonskej dohody (nemecko – britská dohoda z 28. júla 1935) oficiálny výtlak iba 35 000 ton, ale v skutočnosti 41 700 ton a s plnou výbavou 50 900 ton. Pancierovanie malo hrúbku iba 320 – 355 mm, ale bolo robené zo špeciálnej chrómniklovej ocele Wotan (starogermánsky boh vojny) vyrobenej vo firme Krupp. Posádku tvorilo 2 000 námorníkov. Loď opustila prístav v Gdyni s ťažkým krížnikom Prinz Eugen 18. mája 1941 a zamierila okolo nórskych brehov do Atlantiku. Ich úlohou malo byť potápanie zásobovacích lodí a spojeneckých konvojov. Na ich smolu boli zahliadnutí prieskumným lietadlom RAF pri tankovaní v Bergenskom fjorde. Britské velenie zahájilo veľkú pátraciu akciu. Ťažké krížniky HMS Norfolk a HMS Suffolk, ktoré patrolovali na východ od Britských ostrovov. 23 mája našli obe nemecké lode. Proti nim vyplávala až do postavenia Bismarcka pýcha loďstva Spojeného kráľovstva, najväčšia loď sveta - bojový krížnik Hood s najnovšou bojovou loďou Prince of Wales. K stretu a boju došlo 24 mája 1941 o 18,40. Nemci strieľali z najväčšej vzdialenosti pod lepším uhlom a Bismarck zasiahol Hooda jednou plnou bočnou salvou na palubu cez ktorú došlo k explózii muničného skladu v útrobách lode. Loď sa potopila a prežili iba traja z posádky. Bismarck bol tiež poškodený a uniklo z neho 1000 ton paliva. Rýchlosť sa znížila z 29 na 25 uzlov a preto sa pod dymovou clonou oddelilo od Princa Eugena a zamierilo do francúzskeho prístavu St. Nazaire. Loď sa Britom stratila na 31 hodín, no kontakt obnovilo prieskumné lietadlo Catalina 26. mája o 10,30 asi 700 míľ od francúzskych brehov, kde ešte nemali dolet lietadla Luftwaffe. Z letadlovej lode HMS Ark Royal vyslali torpédové lietadlá Swordfish, z ktorých jedno zasiahlo kormidlo ktoré sa následne zaklinilo.Rýchlosť sa tým znížila na 6-8 uzlov a loď stratila možnosť manévrovania a dostať sa na úroveň doletu Luftwaffe a stala sa v podstate statickým cieľom. 27. mája zaujali bojové lode HMS King George V. , HMS Rodney, krížniky HMS Norfolk a HMS Dorsetshire a niekoľko torpédoborcov výhodné postavenia, a ako na cvičení potopili loď torpédami. Názory kto potopil Bismarcka sú rôzne. Niektoré zdroje tvrdia že ju potopili torpéda z lodí Norfolk a Dorsetshire, posledné výskumy vraku pripúšťajú aj potopenie lode posádkou otvorením dnových ventilov a odpálením náloží vo vnútri lode aby nedošlo k jej zajatiu. HMS Dorsetshire a torpédoborec HMS Maori zachránili 110 námorníkov, ale z obáv útoku nemeckých ponoriek sa stiahli. Vo vode vtedy ešte zostalo asi 500 námorníkov, z ktorých ponorka U-74 zachránila 3 námorníkov z plte a loď Sachsenwald dvoch. Z celkovej posádky 2 092 mužov prežilo len 115 a lodný kocúr. Spolu s loďou sa potopil aj kapitán Ernst Lindemann a admirál Günther Lütjens. Štefan Rencz