Lev Trockij

Lev Davidovič Trockij sa narodil 26. októbra 1879 ako Lev Davidovič (Leiba) Bronštejn v rodine bohatého, ale negramotného židovského statkára na ukrajinskom vidieku v malej dedinke Janovka vzdialenej 25 kilometrov od najbližšej pošty. Ako 9-ročný začal študovať v Odese. Čoskoro sa stal presvedčeným marxistom a boľševikom. Za svoje politické aktivity bol neskôr vylúčený z vysokej školy, kde študoval matematiku, a bol deportovaný v r. 1902 na Sibír. Nakoľko cárske tábory sa nedali porovnať s neskoršími zo sovietskej éry, podarilo sa mu viackrát ujsť. Vo Veľkej Británii sa pridal k Leninovi, a spolupracoval na vydávaní novín ISKRA pod pseudonymom Trockij. Po návrate do Ruska bol zase niekoľkokrát deportovaný na Sibír. Bol jedným z účastníkov revolúcie v Petrohrade v rokoch 1905–1906 a znovu bol deportovaný na Sibír, odkiaľ sa mu opäť podarilo ujsť, čo však nebolo vo vtedajších vyhnaneckých cárskych táboroch veľký problém... Niekoľko rokov potom žil v emigrácii v USA, Švajčiarsku a Kanade. Po návrate do Ruska v r. 1917 sa stal aktívnym boľševikom a viedol aj útok na Zimný palác. Trockij vybudoval Červenú armádu a vniesol do nej tvrdé, často až brutálne metódy, ktoré si zachovala po celú dobu existencie, až do pádu sovietskej moci. Bol schopný dať aj zastreliť celý štáb Červených gárd v Petrohrade po domienke, že sa slabo bránili bielogvardejcom. Stal sa pravou rukou a politickým nástupcom Lenina a vykonávateľom červeného teroru. Po smrti Lenina sa zmocnil testamentu jeho rival v boji o moc Stalin, nechal sa vymenovať za generálneho tajomníka strany a určil sa sám za nástupcu Lenina. Trockého pre jeho zásluhy nemohol len tak zlikvidovať, preto ho postupne vylúčili zo všetkých politických aj štátnych funkcií a deportovali do Kazachstanu v r. 1928. O rok ho násilne vyhostil do Turecka. Trockij neústavne publikoval a kritizoval metódy vládnutia Stalina, preto sa stal postupne aj iných štátoch nežiadúcim. Po Turecku sa usadil vo Francúzsku, z Nórska ho vypovedali na nátlak sovietskej vlády do Mexika. Ako permanetný revolucionár sa nezaprel ani v exile. Prichýlil ho do svojej vily maliar Diego Rivera. NKVD postupne mu vyvraždila celú rodinu, švagra Leva Kameneva (vlastným menom Rozenfeľd), významného boľševíka v r.1936, ako aj jeho syna vyhosteného do Francúzska, ktorý zomrel za nevyjasnených okolností v Paríži v tom istom roku. Zavraždiť Trockého nariadil Stalin komisárom vnútra a šéfom NKVD L. Beriom.Ten nariadil gen. Sudoplatovovi, náčelníkovi zahraničnej sekcie NKVD vypracovať plán likvidácie. Prvý pokus riadil agent Spiegelglas veľmi amatérsky. Komunistický nadšenec a mexický maliar David Alfaro Siqueros podplatil stráže a vtrhol do vily s priateľmi v policajnom prestrojení. Vystrieľali zásobníky a ušli preč. Trockij sa stihol skryť so ženou a vnukom pod posteľ a nič sa im nestalo. Druhý pokus už sám riadil Sudoplatov priamo z Moskvy cez agenta Ejtingtona. Ten získal na vykonanie činu syna španielskej revolucionárky Ramona Mercadera. Ten sa votrel do priazne Trockého sekretárky Sylvie (ktorá na rozdiel od filmovej predstaviteľky Romy Schneider bola nepríťažlivá stará dievka) a predstieral, že je kanadský obchodník a veľký obdivovateľ Trockého a pripravuje o ňom článok. Ako Mr. Jackson už neskôr pravidelne konzultoval so samotným Trockým. 20 augusta 1940 navštívil Mr.J ackson znovu Trockého, aby definitívne skontroloval jeho koncept. V aute s československým diplomatickým číslom čakali agenti - „gen. Kotov“, Grigulevič a Caridad. Pri čítaní konceptu Ramon Mercader zasadil úder do hlavy Trockému horolezeckým cepínom. Trockij zaregistroval pohyb, takže úder nebol okamžite smrteľný a zburcoval ochranku, ktorá átentátnika okamžite zatkla. Medzitým auto s agentmi ušlo do prístavu, kde na nich čakala sovietska obchodná loď pripravená k odplávaniu. Zadržaný Mercader bol súdený, ale držal sa naučeného scénára, že motívom vraždy bola žiarlivosť na Trockého, ktorý vraj obťažoval jeho milenku Sylviu, Trockého sekretárku. Odsúdili ho na 20 rokov vazenia. Po prepustení odcestoval na Kubu, kde bol poradcom Fidela Castra, neskôr cez Prahu do Moskvy, kde ho vyznamenali radom Lenina a Hrdinom Sovietskeho svazu (A to už bolo po smrti Stalina.). Po páde Beriu bol gen. Sudoplatov uvaznený za svoje zločiny stalinskej éry na 20 rokov a do svojej smrti v r. 1988 nebol nikdy rehabilitovaný. Trockého vrah Mercader zomrel v r. 1978 na Kube. Jeho pozostatky tajne previezli do Moskvy a pochovali ho na moskovskom cintoríne Kuncevo pod menom Ramon Ivanovič Lopez – Hrdina SSSR.