Martin Bormann

Martin Bormann ml. (Martin Adolf Bormann), je najstarším z desiatich detí Martina Bormanna, Hitlerovho sekretára a jeho manželky Gerdy. Meno Adolf dostal po svojom kmotrovi Adolfovi Hitlerovi. Narodil sa 14. apríla 1930. Celá rodina žila v Obersalzbergu pri Berchtesgadene, kde mali sídla všetci nacistickí prominenti. V roku 1940 ho poslali do Ríšskej školy NSDAP vo Feldafing am Starnberger See (Reichsschule der NSDAP). Proti nacizmu sa obrátil, keď v čase školských prázdnin v roku 1944 mladý Martin, jeho matka a sestra boli pozvaní do domu Himmlerovej milenky Hedwig Potthast, s ktorou mal Himmler dve deti. Potom čo dala svojim hosťom čokoládu a tortu, vzala pani domáca deti hore, aby im ukázala Himmlerovu zbierku, ktorú držal v podkroví. Boli tam svietidlá s tienidlom z ľudskej kože, mimoriadne vydanie "Mein Kampf" vytlačené na pergamene a vyrobené z ľudskej kože, malý stolík a stolička čiastočne vyrobené z ľudských kostí. Na konci vojny sa musel skrývať, jeho otec bol nezvestný a matka zomrela 23. marca 1946. Prichýlila ho sedliacka rodina pri Salzburgu, kde žil ako ich syn pod falošným menom a pracoval ako poľnohospodár. V roku 1947 opustil luteránstvo svojej rodiny, dal sa pokrstiť a začal študovať teológiu v kláštornej škole. V roku 1953 bol vysvätený na kňaza. V jednom rozhovore, keď jeho otca považovali ešte za nezvestného povedal, že sa desil toho že sa jeho otec dozvie o tomto jeho kroku. Otec bol pôvodne luterán a zarytý ateista. Potom sa pripojil k Rádu Svätého srdca a ako misionár pracoval niekoľko rokov v Kongu, kde bol prechodne rukojemníkom uneseným rebelmi Simba. Neskôr požiadal o preradenie do Južnej Ameriky, ale Bormannova žiadosť bola zamietnutá Vatikánom. Boli opatrný kvôli jeho otcovi, jeho údajného vyhnanstva v Argentíne. Pod vplyvom radikálnych zmien v roku 1960 a v neposlednom rade pre Druhý vatikánsky koncil odstúpil z kňazského postu. V roku 1969 mal vážnu autonehodu a bol ošetrovaný rádovou sestrou Cordulou, s ktorou sa zblížil. Sestra sa zriekla sľubu, a v roku 1971 sa zosobášili. Potom Bormann pracoval ako učiteľ náboženstva, filozofie a teológie. Od roku 1992 je v dôchodku, venuje sa publicistickej činnosti, navštevuje školy a prednáša o holokauste, pričom odsudzuje systém, pre ktorý tak zanietene pracoval jeho otec.