Manfred von Richthofen

Manfred Albrecht Freiherr von Richthofen, známy aj ako Červený barón, bol nemecký stíhací pilot a najúspešnejší stíhač prvej svetovej vojny. Oficiálne sa mu pripisuje 80 zostrelov. Bol veliteľom prvej stíhacej eskadry JG.1. Narodil sa 2. mája 1892 v Breslau, Dolnom Sliezsku v Nemeckom cisárstve (dnes Wrocław v Poľsku) ako štvrté dieťa dôstojníka jazdectva Albrechta slobodného pána von Richthofen a jeho ženy Kunigunde, rodenej von Schickfus und Neudorff. Z ich rodiny pochádzal aj známy pruský poľný maršal Leopolda I. von Anhalt-Dessau. Mal dvoch bratov Lothar (1894-1922), tiež letecké eso, Karl-Bolko (1903-1971), a sestra Elisabeth, Ilse (1890-1963). Keď mal 9 rokov, rodina sa presťahovala do Schweidnitz (čes. Svídnice). V roku 1909 vstúpil do armády, a v roku 1911 do pruského hulánskeho pluku cára Alexandra III. (Ulanen-Regiment Kaiser Alexander der III. von Russland). Hodnosť poručíka dosiahol ešte pred prvou svetovou vojnou, a už mesiac po vypuknutí vojny ho vyznamenali Železným krížom II. stupňa. Lietať začal počas vojny až v roku 1915, keď začal s leteckým výcvikom. Na západnom fronte sa objavil v roku 1916 ako pilot dvojmiestneho pozorovacieho lietadla Albatros B.II. Keď sa prvýkrát posadil do stíhačky s Oswaldom Boeleckom, letel rovno do boja. Tam dokázal, že aj keď niektoré jeho testy vyšli v jeho neprospech, mal vrodené letecké schopnosti, dobrú predvídavosť a zrak. Jeho prvým oficiálnym zostrelom britské dvojmiestne stíhacie lietadlo F.E.2b. Po jeho šestnástom zostrele britskej stíhačky Sopwith Pup, dostal najvyššie pruské ocenenie, Záslužný kríž - Pour le Mérite (tzv. Blauer Max- Modrý Max), a stal sa veliteľom svojej letky Jasta 11. Po šiestich mesiacoch dosiahol hodnosť Rittmeister. Neskôr premenoval eskadru na JG.1. Na konci vojny mala táto eskadra na konte 645 zostrelených nepriateľských lietadiel, pričom oni stratili 56 svojich pilotov. Manfred von Richthofen bol tiež ranený, pri jednom súboji ho zasiahla guľka z lietadla FE.2d do hlavy. Podarilo sa mu ešte núdzovo pristáť, a previezli ho do nemocnice kde sa liečil 9. mesiacov. Po uzdravení sa vrátil do služby s novým lietadlom Fokker Dr.I. 2. apríla 1918 ho vyznamenali radom Červenej orlice III. stupňa. 21. apríla 1918 pri prenasledovaní stíhačky Sopwith Camel pri Vaux-sur-Somme sa dostal do paľby austrálskych pozemných síl a bol zostrelený. Na druhý deň ho našli jeho nepriatelia mŕtveho v kabíne svojho lietadla. Zostrelenie Richthofena pripísalo britské letectvo kanadskému letcovi Royovi Brownovi. Neskôr ale vyšlo najavo, že ho mohli zostreliť aj pešiaci, ktorí strieľali po jeho nízko letiacom stroji. Pravdepodobným strelcom bol Cedric Popkin. 22. apríla ho pochovali jeho nepriatelia so všetkými vojenskými poctami na cintoríne v Bertangles v severnom Francúzsku. Po skončení vojny boli jeho pozostatky prevezené a pochované vo Wiesbadene.