Anna German

Anna Viktória German. Ani dobrý scenárista nedokáže vymyslieť tak dramatický osud, ako dostala do vienka populárna speváčka Anna German. Ťažký osud plný úskalí popretkávaný láskou blížnych, priateľov a fanúšikov. Anna sa narodila 14. 2.1936 v malom uzbeckom mestečku Urgenč. Otec, ktorý pracoval ako účtovník, bol pôvodom Poliak, matka Irma Martens bola pôvodom nemeckej národnosti. Pred druhou svetovou vojnou bol jej otec obvinený zo špionáže, bol uväznený a neskôr zastrelený. Anna s matkou a malým bračekom boli deportovaní do Kirgizskej autonómnej republiky, nevediac o jeho smrti. Počas vojnových útrap Annin braček zomrel. Po vojne sa jej matka druhý krát vydala za dôstojníka Poľskej armády a presťahovala sa neskôr do Wroclawi. Tu Anna vyštudovala na Geologickej fakulte Wroclawskej univerzity. Vďaka jej najlepšej priateľke, ktorá ju presvedčila o tom, že má ísť na konkurz do divadla Kalambur, začala sa po skončení školy naplno venovať hudobnej kariére. V roku 1964 sa zúčastnila na 2. Festivale Poľskej piesne v Opole, kde zožala veľký úspech s pesničkou Tańczące Eurydyki. O rok neskôr vyhrala medzinárodnú súťaž v Sopotách. To jej prinieslo slávu i pozvanie na koncertné turné do Sovietskeho zväzu, kde sa zoznámila s hudobnou redaktorkou Annou Kačalinou a 3-ročnú zmluvu v Taliansku s pozvánkou na festival v San Reme v r. 1967. Rozhodovanie nebolo jednoduché. Na jednej strane získala šancu zarobiť peniaze, za ktoré by mohla kúpiť dom, pre seba, svoju matku. Na druhej strane to znamenalo odlúčenie od milovaného človeka Zbigniewa Tucholského, s ktorým sa spoznala počas štúdií. Naviac prvé obdobie, ktoré prežila v Taliansku, nebolo v znamení koncertov, ale skôr v znamení budovania imidžu hviezdy. Samotná súťaž v San Reme mala pre Annu trpkú príchuť, keď sa musela vyrovnať rovnako ako druhí súťažiaci s tragickou udalosťou, sprevádzajúcou túto súťaž. Jednu z vychádzajúcich hviezd toho obdobia – Luigiho Tenca – našli mŕtveho v jeho izbe. Spáchal samovraždu po tom, čo sa nedostal do finále. Hosťovanie v Taliansku sa napokon skončilo katastrofou. Jej impresário Renato pri návrate z koncertu s Annou havaroval kvôli mikrospánku v rýchlosti 160 km/h na autostráde. Keď prišla záchranka, našla v aute len jeho. Až potom, keď sa v nemocnici prebral a spýtal sa, čo je s Annou, vrátili sa po speváčku, ktorú náraz vymrštil z auta. Ťažké zranenia po dopade na kamene i dlhá doba, kým jej bola poskytnutá pomoc, spôsobili, že Anna upadla do hlbokej kómy a nik nedával nádej na jej prežitie. K jej lôžku prizvali jej najbližších, matku a Zbyška. Anna sa však nevzdala. Po prebratí sa s kómy riešili lekári, čo ďalej. Vzhľadom na početné zlomeniny rúk, nôh, chrbtice ju takmer celú obalili do sadry. V takomto stavu ju previezli po 3 mesiacoch do Poľska, kde sa postupne doliečovala. Akonáhe to bolo možné, previezol ju milujúci Zbyšek do malého bytu, ktorý zariadil tak, aby Anna mohla pomaly cvičiť a stavať sa na nohy, hoci pôvodná prognóza bola, že už nikdy nebude chodiť a ani spievať. Rehabilitácia trvala veľmi dlho, no napokon bola úspešná. V r. 1972 Anna opäť vystúpila na javisko s pesničkou Człowieczy los. Pre publikum to bolo tak nečakané a úžasné, že po jej úvodných slovách jej takmer 40 minút aplaudovali po stojačky. V tom istom roku sa so Zbyškom v tichosti vzali. O 3 roky neskôr napriek protestom lekárov, matky aj manžela, porodila synčeka Zbyška. Anna starostlivo delila svoj čas medzi starostlivosťou o svoju rodinku a koncertovaním a nahrávaním piesní. Svojim spevom si získala obrovskú popularitu v Poľsku i v Sovietskom zväze. Sama napísala niekoľko piesní, no zároveň mnohí - najmä ruskí skladatelia Ptičkin, Pachmutova, Frenkel a ďalší sa doslova predbiehali a písali krásne piesne pre ňu. Vystupovala aj v ďalších krajinách – vo Francúzsku, Belgicku, Nemecku, USA, v Kanade. Vydala niekoľko albumov, nahrala piesne k filmom. Z nich najznámejšia je asi pieseň Echo ľubvi k filmu režiséra Jevgenija Matvejeva Osud. Žiaľ jej šťastie netrvalo dlho. O pár rokov sa vrátili problémy v ľavej nohe, ktorú mala po autonehode v najhoršom stave. Anna sa však snažila utajiť to pred všetkými. V žiadnom prípade sa nechcela dostať späť do nemocnice. Skrývala to dlho, až kým sa jej problémy s trombózou nezhoršili prudko počas vystúpenia v Lužnikách v Moskve. Zrazu nemohla na nohu stúpnuť a museli jej pomôcť odísť zo scény. V Moskve sa podrobila vyšetreniam, no hneď po nich z nemocnice odišla. Jej stav sa postupne zhoršoval. V závere kariéry musela ešte vycestovať na turné do Austrálie. Zmluvu, ktorú podpísala dávno pred ním, by mohla odvolať len za cenu vysokej pokuty, preto vycestovala. No turné sa muselo nakoniec zrušiť. Anna už nebola v stave zvládnuť ho. Choroba postupovala, lekári diagnostikovali Anne rakovinu. Po návrate domov sa dala pokrstiť. Začala brať chorobu vážne a hovorievala, že ak vyzdravie, tak bude spievať už len v chrámoch pre Boha. Nestalo sa tak. Anna zomrela 26. 8. 1982.